Joachim Rheticus
Známe dielo Mikuláša Kopernika vyšlo v 16. storočí. Ešte pred vydaním De Revolutionibus v roku 1543 viacerí učenci poznali Kopernikovo učenie. Podiel na vydaní jeho diela mal i mladý profesor matematiky vo Wittenbergu- Georg Joachim von Lauchen, zvaný aj Rheticus, ktorý zomrel v Košiciach.
Rheticus sa narodil 14. februára 1514 ako Georg Iserin. Do 14 rokov ho vzdelával jeho otec, ktorý bol lekárom vo Feldkirchu. V roku 1528 jeho otca obvinili z bosoráctva a popravili ho. Súčasťou rozsudku bol i zákaz používať priezvisko Iserin. Preto Georgova matka, pôvodom Talianka, začala používať svoje pôvodné meno: Thomasina de Porris. Rovnako aj jej syn sa volal Georg Joachim de Porris. No keďže sa necítil byť Talianom, začal používať germanizovanú formu von Lauchen. Neskôr k nemu pripojil ešte prezývku Rheticus (čo je rímske pomenovanie jeho rodiska – provincia Feldkirch-Rhaetia).
Rheticus bol súčasníkom Michaela Maestlina, ktorý bol neskôr profesorom a priateľom Johanessa Keplera. Maestlinus a Rheticus veľmi podporovali Kopernikovo nové učenie. Preto sa Rheticus rozhodol navštíviť v roku 1539 Kopernika, ktorý býval v meste Frombork (Frauenburg). Bola to veľká odvaha odísť z centra protestantizmu, kde Martin Luther 31.10 . 1517 pribil svojich 95 výpovedí na dvere zámockého kostola, do sídla katolíckeho kanonika. Neskôr nielen katolícka cirkev, ale aj Luther a Melanchton sa stali odporcami Kopernikovo učenia. Rheticus u Kopernika zostal namiesto plánovaných dvoch týždňov dva roky. Vydal i spis v roku 1540 ešte pred vydaním De Revolutionibus, v ktorom informuje o Kopernikovom revolučnom učení a rozoberá i jeho spôsob skúmania.
Po odchode z Fromborku si niesol už dokončený rukopis O pohyboch nebeských sfér. V roku 1541 zabezpečil jeho prvé vydanie. Po návrate do Wittenbergu upadol do nemilosti. Nemohol vyučovať astronómiu, no stal sa dekanom artistickej fakulty. Napokon však musel v roku 1542 Wittenberg opustiť. Odišiel do Norimbergu, stal sa dekanom artistickej fakulty na univerzite v Lipsku. Nakoniec opustil roku 1551 aj Norimberg a usadil sa ako lekár v Krakove. Rheticus ako renesančný vedec sa venoval matematike, astronómii, astrológii, mineralógii a filozofii. Keďže Krakov leží na tom istom poludníku ako Frombork, pokračoval v Kopernikových výpočtoch a zostavil tu aj trigonometrické tabuľky.
Ako, kedy a prečo sa dostal Rheticus do Košíc nie je celkom známe. Levočský farár Joachim Leibitzer zaznamenal, že lekár a matematik Georg Joachim Rheticus zomrel 4.12.1574 v Košiciach na katar. Výskumy historika Matúša Kučeru vniesli trochu svetla do pobytu Rhetica v Košiciach. Je známe, že tu žil so svojím žiakom Valentínom Othom, ktorému daroval i vzácny Kopernikov rukopis. Otho po smrti Rhetica z Košíc odišiel a rukopis sa dostal do rúk M .J. Christmanna, dekana artistickej fakulty v Heildelbergu. Po smrti Christmanna prešiel do rúk J.A. Komenského a z jeho pozostalosti do knižnice grófa Nostitza v Čechách. Nakoniec vláda ČSSR darovala cenný rukopis Poľskej ľudovej republike v roku 1956.
Použitá literatúra:
- Druga, Ladislav: Dejiny astronómie a Slovensko. Bratislava, 2006.