Základom jeho učenia je pravidlo, že vesmír nie je akýmsi jednoduchým strojom, ktorý je možno ľahko pochopiť, ale zložitým mechanizmom zahaleným tajomstvom. Každý človek je nekonečne zložitý mikrokozmos, ktorý je prepojený s makrokozmom.
Theophrastus Philippus Aureolus Bombastus von Hohenheim sa narodil 11.11. alebo 17.12. 1493 v Einsedelne vo Švajčiarsku. Prezývku Paracelsus si dal neskôr. Dá sa rozložiť na para- a Celsus, čo znamená „hneď vedľa Celsa“ (Celsus bol rímsky prírodovedec z 1. storočia n.l., autor encyklopedického lekárskeho diela). Po smrti matky sa odsťahoval do Villachu, kde jeho otec pôsobil ako učiteľ chémie. V roku 1507 ako 14-ročný sa pridal k vandrujúcim študentom, ktorí hľadali najlepších profesorov na najprestížnejších univerzitách. Paracelsovi sa však ani na jednej univerzite kde bol, nepáčilo (Bazilej, Tübingen, Viedeň, Wittenberg, Lipsko, Heidelberg, Kolín). Z tohto obdobia pochádza i jeho známy výrok „ vysoké školy produkujú toľkých vznešených somárov.“
Paracelsus odmietal tradičnú scholastiku a aristotelizmus. Bližší mu bol jazyk prostých krčmárov, holičov, kočišov a roľníkov. Ako 17-ročný získal v roku 1510 titul bakalára medicíny vo Viedni, titul doktora obdržal na univerzite vo Ferrare.
Astronómia/astrológia bola jedným zo základov jeho učenia. Napísal 350 spisov, z toho 230 filozofického charakteru, v ktorých rozoberá aj kozmologické otázky. Len 12 diel pojednáva o matematike a astronómii, z toho v dvoch sú zaznamenané astronomické pozorovania.
V roku 1530 pozoroval úplné zatmenie Slnka v Regensburgu. V spise, v ktorom zachytil toto pozorovanie, vyjadril názor, že javy možno predpovedať.
O rok neskôr v kláštore Sankt Gallen pozoroval kométu, ktorá bola neskôr pomenovaná Halleyova kométa. V spise tvrdil, že kométy nie sú zvestovateľkami pohrôm, ako sa vtedy verilo. Ako veriaci kresťan tvrdil, že sú skôr prostriedkom, ktorým napomína Duch svätý ľudí, ktorí narúšajú harmóniu vesmíru.
Paracelsus tvrdil, že na jednej strane je Boh a na druhej človek a medzi nimi je príroda. Človeka chápal ako mikrokozmos, v ktorom sa odráža makrokozmos, s ktorým je prepojený množstvom postrehnuteľných i nepostrehnuteľných vlákien. Bol zástancom kozmozofie, náuky hlásajúcej jednotu hmoty a ducha.
Vo svojom diele Astronomia magna vyjadril názor, že astronómia je novým učením o čase. Čas je podľa neho základným hýbateľom spôsobujúcim zmeny, ktoré vnímame. Je aj objektívnou kategóriou. Môžeme aj povedať, že Paracelsus oslobodil čas z „antropocentrickej klietky“ a učil, že existujú procesy, ktoré nepodliehajú vplyvu človeka.
Paracelsus precestoval celú Európu. Chcel tak uhasiť jeho neutíchajúcu zvedavosť po poznaní. Na územie Slovenska zavítal podľa dobových záznamov aspoň trikrát. Bolo to v roku 1520, kedy sa dozvedel o 44-metrovej žile chalkopyritu v Smolníku na Dolnom Spiši. Z chalkopyritu sa získavala meď, ktorá bola pre Paracelsa zaujímavá ako liečivo. Paracelsus zavítal aj do Štítnika, v ktorom sa nachádzala „zázračná studňa“, v ktorej sa „železo premieňalo na meď“. V skutočnosti sa celkom prirodzene viaže meď na železo.
V tom istom roku navštívil Paracelsus aj Banskú Bystricu pravdepodobne na podnet Fuggerovcov. V dome zlatníka si zriadil laboratórium, v ktorom experimentoval s kyselinou sírovou a rozličnými prvkami. Pre Fuggerovcov pracoval i Paracelsov otec, ktorý zastával funkciu docenta na banskej škole. Táto zámožná rodina pochádzala z Bavorska. Zároveň predstavovali jednu z prvých kapitalistických spoločností. Obchodovali s obilím (hrad Červený kameň slúžil ako sklad obilia), s guajakovým drevom z Latinskej Ameriky, ktoré sa používalo na liečbu syfilisu. No najviac obchodovali s kovmi, napr. s meďou, ktorá sa ťažila v Španej doline pri Banskej Bystrici.
Paracelsus navštívil Bratislavu v roku 1537. Bol privítaný ako slávny lekár z Čiech. Hostila ho mestská rada. Záznam o jeho návšteve sa nachádza v účtovnej knihe, ktorého kópia je súčasťou farmaceutickej expozície v historickej lekárni Červený rak. Počas pobytu mal niekoľko prednášok a vystúpení, predstavil sa aj ako čarodejník a mág. Dodnes nám jeho návštevu pripomína bronzový reliéf na fasáde primaciálneho paláca. Bol zhotovený v roku 1941 bratislavským sochárom Ľudovítom Mackom.
Salzburg je miestom posledného odpočinku Paracelsa, kde zomrel 24.9.1541.
Citáty:
„Univerzity neučia všetky veci, takže lekár musí vyšetriť aj starých ľudí, cigánov, čarodejníkov, putujúce kmene, starých lúpežníkov a takisto zločincov a vziať si z toho ponaučenia. Lekár musí byť cestovateľom…znalosť je skúsenosť.“
„Všetky školy pozerajú na človeka ako na viac či menej uzavretý celok, ktorý nemá ku kozmu nijaký bližší vzťah…Človek síce vyzerá, akoby bol odpútaný od kozmu, ale iba preto, že naše vnímanie je obmedzené na zmyslové orgány a nevidíme množstvo vlákien,. Ktoré ho spájajú s celkom.“
Použitá literatúra: Druga, Ladislav. Dejiny astronómie a Slovensko. Bratislava, 2006.