Mnohí z vás boli už iste ohromení aplikáciou a širokým využitím elektromotorov, dynama a ďalších zariadení pracujúcich na princípe elektromagnetickej indukcie. V literatúre sa často v tejto súvislosti skloňuje Michael Faraday a iste aj právom. Málokto však vie, že nezávisle na mnohé zákony a vynálezy prišiel i fyzik slovenského pôvodu Štefan Anián Jedlík.
Štefan Anián Jedlík sa narodil v obci Zemné v Uhorsku. Jeho matka pochádzala z urodzenej uhorskej rodiny, kým otec mal podľa priezviska slovenský pôvod (prisťahovaný z Liptova).
Mladý Štefan absolvoval stredoškolské štúdiá na gymnáziách v Trnave a v Bratislave. V roku 1817 vstúpil do benediktínskej rehole v Pannonhalme, prijal rehoľné meno Anián a pokračoval v štúdiách na školách tohto rádu. Neskôr na nich učil. Od roku 1839 prednáša na Budapeštianskej univerzite vied, katedra fyziky. Vďaka jeho neúnavnej práci si ho jeho študenti a profesori čoraz viac vážili. „Rástol“ i na akademickej pôde: v revolučnom roku 1848 sa stal dekanom Fakulty umení, od roku 1858 bol korešpondujúcim členom Uhorskej akadémie vied, v roku 1863 sa stal rektorom Budapeštianskej univerzity a o desať rokov neskôr čestným členom akadémie vied. Napriek všetkým týmto vyznamenaniam odrážajúcim jeho poctivú prácu zostal až do konca života skromný. Vytrvalo pracoval i po odchode do dôchodku v kláštore v Rábe, kde aj zomrel v roku 1895.
Dôležité vedecké objavy
Jedlík bol priekopníkom a objaviteľom viacerých zariadení využívajúcich princíp elektromagnetickej indukcie. Spočiatku však nebol v akomsi „svetovom“ povedomí. Bolo to najmä kvôli tomu, že spisy o svojich zariadeniach nepublikoval, používal ich totiž najmä na demonštračné účely pre svojich študentov.
Ako jeden z prvých (ak nie prvý) skonštruoval model elektromotora s tromi základnými časťami: so statorom, rotorom a ortuťovým komutátorom. Pohyblivú i pevnú časť elektromotora tvorili elektromagnety. Elektromotor vlastnej konštrukcie použil aj na pohyb vozíčka na koľajniciach. Asi päť rokov pred Wernerom Siemensom popísal princíp samoindukcie na vlastnom unipolárnom dyname, čo sa považuje za jeho najvýznamnejší objav.
Okrem iného sa venoval i vývoju galvanických článkov a akumulátorov. Zostrojil i prístroj na zhotovenie presných optických mriežok. Počas svojho života si dal patentovať zariadenie na výrobu sódovej vody, ktoré našlo zakrátko uplatnenie v praxi. Prvá továreň na výrobu sódy v Uhorsku bola zriadená v Bratislave. Navrhol i magnetický čap, ktorý je základnou súčiastkou elektrických rušňov.
Jedlík bol i významný pedagóg fyziky. Napísal niekoľko vysokoškolských učebníc. Namiesto latinčiny prednášal v maďarčine a zaviedol i odborné fyzikálne výrazy v maďarčine na žiadosť svojho bratranca Gergelyho Czuczora.
Súsošie Štefana Aniána Jedlíka a jeho bratranca Gergelyho Czuczora v Rábe (Györ)
Použitá literatúra: