Ako vplýva neformálne vzdelávanie na záujem mládeže o vedu a techniku?

Neformálne vzdelávanie mládeže je jednou z tém koncepčných materiálov, ktoré Asociácia pre mládež, vedu a techniku (AMAVET) priebežne pripravuje v rámci projektu Inovácia poznatkov k prosperite. Materiály boli vypracované na základe teoretických poznatkov z odborných štúdií a výskumov, ale aj prieskumov, zrealizovaných na účastníkoch podujatí AMAVET-u. Získané informácie sú predmetom ďalších diskusií v rámci Okrúhlych stolov a úvah o tom, kam by mohla smerovať reforma školstva. Obsahujú však aj veľa zistení,  ktoré môžu byť zaujímavé pre každého, kto sa pohybuje v oblasti neformálneho vzdelávania mládeže. Rozhodli sme sa preto vytiahnuť niekoľko takýchto poznatkov, stručne ich zhrnúť a preložiť do ľudskej reči v tomto článku.

Téma: popularizácia vedy a techniky

Samotné východisko celého projektu spočíva v konštatovaní, že o vedecko-technické študijné programy nie je dostatočný záujem a treba s tým niečo robiť. Prečo? Práca v týchto oblastiach je atraktívna a je po nej dopyt. Na druhej strane máme množstvo študentov v odboroch, ktoré sú presýtené. Výsledkom sú absolventi, ktorí si musia hľadať prácu v iných oblastiach.

Prečo to tak je? Dôvodov je viacej. Zdá sa, že niečo nefunguje správne. Navyše ako žiaci, tak aj rodičia majú skreslené informácie či predsudky o vede a technike. Alebo nemajú žiadne. Postačila by dostatočná propagácia? Zrejme nie. Domnievame sa, že treba pristúpiť k istým reformám, ale nepredbiehajme.

Čo žiakov motivuje k štúdiu

Pred tým, než vôbec môžeme uvažovať nad tým, ako zvýšiť záujem o vedu a techniku, musíme zistiť, čo žiakov motivuje k štúdiu ako takému. Mládež je ovplyvnená viacerými faktormi v rámci školy, rodiny, komunít a priateľov. Názory, ktoré vnímajú od okolia komplexným spôsobom, sú navyše často v konflikte. Postupne sa v nich snažia zorientovať, no vieme, že najväčší vplyv na mládež majú rovesníci.

Každé dieťa má iné motivácie, na základe ktorých by sa dali charakterizovať v rámci istých typov. Napríklad:

Niektoré deti sú svedomité a konformné a snažia sa zavďačiť svojim rodičom, ktorí najviac vplývajú na ich správanie. Často inklinujú k disciplínam, v ktorých pracujú rodičia. Ich motivácia je teda vonkajšia a preferujú hodiny vedené učiteľom s jasnými pokynmi.

Iný typ detí sú žiaci orientovaní na úspech. Zvyčajne sa prezentujú nadštandardnými výkonmi a lepšími známkami. Sú súťaživí a neobľubujú prácu v skupinách, pretože by ich iní žiaci mohli brzdiť. Vyhľadávajú presné pravidlá pre každú situáciu a zvyknú ich nasledovať. Napriek lepším výsledkom vo viacerých predmetoch uvažujú skôr konvergentne, fixovaní na pravidlá hry.

Zvedavosťou motivované deti majú zase v obľube voľnosť v učení, experimenty a hľadanie zdôvodnenia rôznych fenoménov. Nemajú radi striktné pokyny, no vďaka tomu, že sú vnútorne motivované, sa prezentujú vyššou mierou entuziazmu a ochotou pracovať s ostatnými. Majú tiež vyššie nároky na učiteľov.

Máme množstvo rôzne motivovaných detí. Čo s tým?

Netvrdíme, že každé dieťa sa dá jednoznačne zaradiť do nejakej typológie. Pointa je tá, že ich motivácie sú rôzne a výskumy naznačujú, že aj relatívne stabilné. To znamená, že sa nedá len tak jednoducho zmeniť u skupiny ich motivácia na jeden typ, ktorý sa hodí k výučbe. Pred učiteľom je náročná úloha koncipovať ju tak, aby bola efektívna vzhľadom na všetky typy žiakov. Preto sa aj niektorí snažia kombinovať viacero edukačných aktivít, aby reflektovali motivácie jednotlivých žiakov. Ak by sa napríklad príliš zamerali na úspechom orientované deti, je možné, že zvedavosťou motivované deti stratia záujem a začnú sa zaoberať niečim iným. A naopak.

Domnievame sa, že práve aktivity neformálneho vzdelávania by mohli byť odpoveďou na takúto rôznosť motivácií. Existuje tam priestor na variabilitu. Ak žiakom poskytneme možnosť vzdelávať sa v rámci ich vlastných orientácií, v tom, vnímajú štúdium nie ako záležitosť nanútenú školou, ale vec ich vlastného záujmu a zodpovednosti.

Aká je úloha neformálneho vzdelávania?

Aj keď formálne vzdelávanie prispieva najviac na formovanie profilu ľudskej osobnosti, v poslednej dobe sa stále viac otvára priestor pre neformálne vzdelávanie. Ide o rôzne formy cielených výchovno-vzdelávacích aktivít, ktoré sa konajú mimo formálneho vzdelávacieho systému. Hovoríme teda najmä o krúžkoch či kluboch, ktoré organizujú rôzne inštitúcie a občianske združenia, ale pojem zahŕňa napríklad aj návštevy múzeí a podobne.

Podľa výsledkov výskumov možno zhodnotiť, že neformálne vzdelávanie výrazne prispieva k motivácii žiakov študovať, lebo adresnejšie reflektuje ich potreby. Takto motivovaní žiaci napokon získavajú záujem aj o štúdium v rámci formálneho vzdelávania. Napríklad žiak, ktorý vo voľnom čase navštevuje klub, kde realizujú hravou formou fyzikálne experimenty a projekty, sa postupne viac zaujíma aj o fyziku v škole, pretože takéto štúdium už vníma ako niečo, čo potrebuje pre seba (chce sa naučiť kvôli svojim pokusom) a nie len ako nanútené zvonka školou.

Vzniká tu istá synergia medzi týmito druhmi vzdelávania. V minulosti sa vyskúšali rôzne experimenty kombinujúce formálne a neformálne vzdelávanie v rámci študijných plánov a výsledky boli dobré. Odborníci zdôrazňujú, že by sa nemali chápať oddelene a krúžkové aktivity by mali byť súčasťou bežnej výučby, nie len ako akýsi mimoškolský doplnok.

Ďalším zaujímavým aspektom neformálneho vzdelávania je získavanie mäkkých zručností. Štúdie, ktoré zisťovali, aké zručnosti takto žiaci získavajú sú v zhode s tým, čo zamestnávatelia uvádzajú ako najžiadanejšie zručnosti svojich zamestnancov. Absolventi tiež málokedy uvádzajú pri žiadosti o zamestnanie svoje skúsenosti z pôsobenia v rámci mládežníckych organizácií. Zamestnávatelia sa pritom vyjadrujú, že o ne majú záujem.

A čo slovenskí žiaci a AMAVET?

To zisťovala agentúra AKO v rozsiahlom prieskume, v ktorom zisťovala informácie od účastníkov aktivít AMAVET-u a porovnávala ich s bežnými slovenskými žiakmi, ktorí sa týchto aktivít nezúčastňujú. Čo sme zistili?

Bežní žiaci nemajú veľa informácií o mimoškolských aktivitách celkovo. Čím sú starší, tým u nich majú krúžky horší imidž. Chápu ich ako niečo pre slabších, ktorí potrebujú dobehnúť učivo a nepredpokladajú, že by z účasti mohli mať nejaký benefit. Žiaci ZŠ by sa zúčastnili ak by ich to bavilo, a žiaci SŠ, ak by im to pomohlo dostať sa na VŠ. Inak radšej trávia voľný čas stretávaním sa s kamarátmi.

Tí, čo sa zúčastňujú aktivít AMAVET-u sa zase vyznačujú vyššou mierou motivácie. Chcú súťažiť a cestovať na podujatia. Páči sa im, že ich do práce na projekte nikto nenúti, robia to preto, lebo ich to baví (aj na úkor socializácie).

Žiaci (najmä mladší) ešte veľmi neuvažujú nad svojou budúcou kariérou, vplyv AMAVET-u si preto neuvedomujú. Ich motivácia je skôr vnútorná. Napriek tomu, že si žiaci tento vplyv veľmi neuvedomujú, výsledky vidia ich rodičia a učitelia. Veľká väčšina rodičov detí, ktoré sa zúčastňujú aktivít AMAVET-u, zhodnotila, že tieto aktivity budú mať pozitívny vplyv na ich výber ďalšieho štúdia. Zároveň hodnotia ako veľké výhody nadobudnutie širokého rozhľadu detí, účasť na súťažiach, získanie nových vedomostí, cestovanie a nové priateľstvá. Učitelia tiež potvrdili, že AMAVET má vplyv na výber vysokej školy žiakov (aj keď nad tým žiaci veľmi neuvažujú).

Čo sa dá zlepšiť?

Na základe uvedených výsledkov môžeme argumentovať, že reforma školstva by sa mala zameriavať na zahrnutie neformálneho vzdelávania ako významnejšej súčasti vzdelávacích stratégií. Takýmto spôsobom by sa mohla zvýšiť nielen vedecká gramotnosť, ale aj záujem o štúdium ako také. Popularizácia vedy a techniky na Slovensku má pred sebou viacero úloh.

Odhalili sme, že veľkou slabinou je informovanosť žiakov na školách o možnostiach mimoškolských aktivít, z čoho pramenia viaceré predsudky a nepochopenia. Chýbajú nielen informácie o existencii krúžkov, ale aj informácie o povahe týchto aktivít.

Celkovo sú aktivity žiakov vnímané pozitívne aj u ich blízkych, no pri popularizácii bude potrebné sústrediť sa najmä na rovesníkov, ktorí predstavujú pozitívne príklady z praxe. Samotná informovanosť a propagácia aktivít súvisiacich s vedou a technikou však nestačí. Keďže je cieľom projektu zvýšiť záujem o tieto študijné programy celoplošne, mali by sme sa zaujímať o všetkých žiakov.

Ak by sa neformálne aktivity nerealizovali iba ako mimoškolské krúžky, ale dopĺňali vzdelávací plán škôl. Priama skúsenosť môže motivovať žiakov k záujmu o vedu a techniku lepšie ako informácie z plagátov. Bude potrebné zefektívniť a podporiť poddimenzované procesy neformálneho vzdelávania vo vede a technike. Akým konkrétnym spôsobom by bolo možné zrealizovať takúto reformu vzdelávania bude predmetom ďalších diskusií.

V prípade, že vás téma zaujíma a chceli by ste sa podeliť o svoje skúsenosti či návrhy, radi ich zverejníme na našich stránkach.

Nabudúce si povieme, čo sme sa naučili o rodičoch žiakov.

logo-OP-EVS-farba-svk
logo-EU-ESF-farba-svk