Na výlet sme sa už veľmi tešili  po celom roku zavretí doma, hoci náš klub stihol ešte na jeseň 2020 absolvovať výlet na zrúcaniny, ešte pred lockdownom. Ale taký výlet aj s návštevou múzea, tak na to sme si museli veru veľmi dlho počkať. Preto hneď ako sa uvoľnili opatrenia sme na začiatok júna naplánovali cestu na Gemer,  vybrali sme lokalitu, ktorá niečím zaujme, poteší a hlavne naučí niečo z histórie.

Náš AMAVET klub 944 Impulz z Modry  sa od začiatku venuje histórii a hlavne národovcom, preto sme sa vybrali na Gemer, ktorý zohral významnú úlohu v slovenskom národnom živote, aktívne vystúpil v slovenskom povstaní v rokoch 1848-49 a z Revúcej vytvoril, najmä zásluhou Š. M. Daxnera, jedno z najvýznamnejších národných stredísk pomemorandového Slovenska. Okrem iného bol významnou národohospodárskou oblasťou s ložiskami medených i železných rúd, a to všetko sme mali v pláne objaviť za 4 dni!

Začali sme hneď zhurta a to návštevou Fiľakovského hradu, kde nás čakal milý sprievodca a oboznámil nás s históriou kraja a hradu.

Naše ubytovanie bolo počas troch nocí  na Teplom vrchu, z kadiaľ sme podnikali svoje objavné cesty.

Prvý deň sme zamierili do Revúcej, rovno do priestorov múzea, prvého Slovenského evanjelického gymnázia a. v. Vďaka pandemickým opatreniam sme boli rozdelení na dve skupiny, pričom prvá bola v múzeu a druhá absolvovala pešiu vychádzku po meste Revúca so sprievodkyňou a samozrejme potom sme sa vymenili. Ani nemusím písať, že pri našich prehliadkach sme používali sprievodcovský systém vďaka OZ Pro Impulz. To je pre nás neuveriteľná výhoda, lebo sa nemusíme zastavovať, ale počúvate počas chodenia, čo v rušnom meste má neuveriteľné výhody. Takto sme si vyšli na vyhliadkovú vežu evanjelického kostola, až k novej budove prvého gymnázia  v Revúcej.

Po výdatnom obede sme pokračovali v spolupráci OZ Gotická cesta do malebného kostolíka v Chyžnom, so sprievodcom si ďalej pozreli rekonštrukciu  kaštieľa v Jelšave, kde 2 dni pred nami bola pani prezidentka. Obzreli sme si Koprášsky alebo Mníšanský viadukt,  dlhý 120 m a vysoký 36 metrov, most je prístupný z obce Magnezitovce, ktoré ležia na tej istej nedostavanej  železničnej trase gemerských spojok.

Je posledným existujúcim z 12 mostových objektov, ktoré sa podarilo postaviť počas stavby železnice.  Ešte v tento deň sme sa zastavili pri vysokej peci v Sirku. Pec na železo bola v prevádzke v rokoch 1871 až 1903. Je postavená z lomového kameňa na štyroch mohutných pilieroch o pôdoryse približne 4 x 4 metre, je úžasným lákadlom pre turistov a teda aj pre nás.

Unavení sme prišli naspäť na Teplý vrch, ale to nám nebránilo ešte v ten večer ísť sa okúpať v miestnej priehrade, voda bola fantastická, nenadarmo sa hovorí, že je to najteplejšia priehrada na Slovensku.

Ráno nás už čakala ďalšia atrakcia Gemera – Parná zubačka z Tisovca na Zbojskú.

Hodinovú cestu sme si náramne užili, a teda že všetci…

Vystúpili sme na salaši  Zbojská, prezreli sme si vyhliadkovú vežu, prešli náučný chodník zbojníka Surovca a občerstvili sa na salaši Zbojská výbornými haluškami a fantastickým cesnakovým chlebíkom. Autobus nás čakal na blízkej zastávke a rýchlosťou blesku sme  sa presunuli do obce Muráň. Cestou na Muráň sme sa na chvíľočku zastavili v Tisovci, pri soche Štefana Marka Daxnera a vzdali sme mu poctu.

V obci Muráň nás čakali Muránske buchty s 10 plnkami. Takto poslinení sme sa vydali na túru na Muránsky hrad. A že to bolo poriadne stúpanie, o tom svedčí hrad vo výške 935 m n.m. Bolo aj prekvapenie… Keďže sme mali povolenie ísť s autobusom na Veľkú lúku, časť našich „zúbožených turistov“ išla autobusom. Komu boli buchty málo, pridal si kapustnicu pod hradom…ale v tento deň sme mali o prekvapenia postarané…Druhým prekvapením bola náhla silná prehánka, vyhnala nás z hradu, behom sme prešli na Veľkú lúku, a len čo sme sa dostali z hradu do obce prestalo pršať.

Avšak to nám nebránilo pokračovať ďalej. Nemohli sme odísť bez miestnej atrakcie – Sysľoviska. Syslíky už na nás čakali, a my sme ich nenechali bez maškrty. Mali sme pre ne pripravené, nie buchty, ale mrkvičky, oriešky a idú aj piškótky. Treba priznať, že touto malou návštevou sme spravili veľkú radosť všetkým malým AMAVE.ťákom a niekde v kútiku aj veľkým.

Na Teplý vrch sme opäť prišli o ôsmej večer, kde nás čakala dobrá večera. Vedeli sme, že ráno sa nemusíme ponáhľať z ubytovania, preto sme si naplánovali na nedeľu voľnejší program. Doobeda sme sa okúpali v priehrade, ubytovanie sme opustili až o jedenástej  a zamierili sme si to do Drienčan. Pán farár v Drienčanoch nám sprístupnil faru a urobil krásnu rozprávkovú prednášku o živote Pavla Dobšinského.

Slnečné hodiny – 12 mesiačikov – Rozprávkový chodník P. Dobšinského

Túto exkurziu odporúčam pre žiakov prvého aj druhého stupňa ZŠ. V Drienčanoch sa nachádza náučný rozprávkový chodník, ktorý vedie už od Teplého vrchu.

A keďže sme mali v pláne ešte pozrieť hrad Šomoška, museli sme si trošku pohnúť,  tak sme zamierili na juh našej krajiny susediacej s Maďarskom. Tento výstup bol veru za odmenu, nádherné počasie, krásne fotky s prírodným výtvorom – kamenným vodopádom a na samom vrchu hrad Šomoška. Kto už nemal vodu, mohol si svoju fľašku načapovať prírodnou „živou“ vodou priamo z potôčika. Domov sme prišli skôr v nočných hodinách, ale všetci boli nadmieru spokojní a vysmiati.

Všetkých vás pozdravujú členovia AMAVET klubu 944 Impulz s ich vedúcou Ingrid Kuníkovou.