Digitálnou transformáciou ku kvalite vzdelávania

Z iniciatívy zamestnávateľov, najmä Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), IT asociácie Slovenska (ITAS) a v spolupráci ďalších škôl, občianskych iniciatív a súkromných spoločností v rámci Digitálnej koalície – Národnej koalície pre digitálne zručnosti a povolania SR (DK) sa pripravuje Národný projekt „Transformácia vzdelávania a školy pre digitálnu dobu“. Zvratné zámeno „sa“ má samozrejme konkrétnych lídrov a realizátorov. Za všetkých spomeniem najmä Andreja Bederku, ktorý neúnavne už tretí rok „prekračuje“ bariéry byrokracie a zaužívaných zvyklostí niektorých úradníkov vo verejnom sektore, aby využitie financií štrukturálnych fondov EU padlo na úrodnú pôdu aj v rezorte školstva.

Cieľom projektu je podporiť kvalitné vzdelávanie a pripraviť učiteľov a riaditeľov našich škôl a tým našich žiakov a deti na Industry 4.0 a digitálnu transformáciu spoločnosti. Ide predovšetkým o zvyšovanie ich kompetencií pre digitálnu transformáciu / Industry 4.0. Andrej Bederka pred polrokom navrhol spoluprácu aj Asociácii pre mládež, vedu a techniku (AMAVET) s nasledovným odôvodnením: „Prišli sme k záveru (rozumej zamestnávatelia), že priekopníkmi a hybným motorom progresívneho vzdelávania na Slovensku nie sú vo  všeobecnosti univerzity a ich fakulty, pripravujúce budúcich učiteľov, a už vôbec nie organizácie rezortu školstva, ale že sú to iniciatívne občianske združenia, súkromné firmy a výnimočné “vzorové” školy (niekedy podporované výnimočnými fakultami VŠ), ktoré spolupracujú s inovatívnymi učiteľmi na školách. Často však chýbajú zdroje a táto dobrá prax sa len pomaly premieta do vzdelávacieho systému. Preto princípom projektu, ktorý iniciujeme a pripravujeme, je podpora (vrátane finančnej a administratívnej) dobrej praxe a overených aktivít týchto iniciatívnych škôl a organizácií, aby mohli svoje aktivity zlepšiť a rozšíriť.“

Zamestnávatelia sú už dlhodobo nespokojní s kvalitou absolventov, vychádzajúcich z nášho školského systému. Navyše sa začína ozývať 4. priemyselná revolúcia (Industry 4.0) a či sme si vedomí, alebo nie, prebieha globálny proces “digitálnej transformácie” s dopadmi aj na Slovensko. O negatívnych reportoch OECD k stave vzdelávania na Slovensku už vieme. Na príliš veľa školách vzdelávanie prebieha nekvalitne, neadresne a neefektívne. Školy a učitelia sú podfinancovaní a v poslednom čase i silne demotivovaní. Summa summarum je vzdelávanie na Slovensku (pod)priemerné, zaostávajúce, bez inovácií v porovnaní so školami v rozvinutých krajinách ako OECD, EU. Z bývalých socialistických krajín, ktoré vstúpili do EÚ už zaostávame aj za Poľskom. V Čechách a zvlášť v pobaltských krajinách sú tiež inovatívnejší. Naša dnešná škola podporuje uniformnosť, nie rôznorodosť. Chýba tvorivosť. Deti paradoxne v škole prichádzajú o prirodzenú zvedavosť. Až 64 percent absolventov SŠ a 54 percent VŠ sa uplatňuje mimo odbor, ktorý študovali (Trexima 2019)! Exodus mladých za štúdiom v zahraničí  je u nás na úrovni 17 percent z mladých absolventov stredných škôl oproti dvom percentám priemeru krajín OECD. Digitálna transformácia / Industry 4.0  v oblasti ľudských zdrojov je bezpodmienečne nutná, pretože do 10 rokov zanikne minimálne 40 percent tradičných povolaní, vzniknú nové s vysokou mierou zastúpenia digitálnych technológií, automatizácie a umelej inteligencie. Podľa analytických štúdií OECD 33 percent povolaní je na Slovensku nahraditeľných automatizáciou a je až 62 percentná pravdepodobnosť nahradenia priemerného zamestnanca umelou inteligenciou, čo je najhoršie z krajín OECD. Napríklad v Nórsku je to len 6 percent. Najviac sú ohrození mladí ľudia a nekvalifikovaní. V priemysle sa kladie dôraz na inovácie, tímovú spoluprácu, mäkké zručnosti, … Veľký nedostatok kvalifikovaných, inovatívnych ľudí je pre STEM (Science, Technology, Engineering and Mathematics). Napríklad v sektore IT chýba 13 tisíc pracovníkov.

Európska únia si tieto hrozby pre svojich členov a jednotný trh uvedomuje a preto vypracovala niekoľko programov a akčných plánov. V naštartovanom Programe informatizácie školstva s výhľadom do roku 2030 sa snaží MŠVVaŠ SR ako svoj záväzok v Digitálne koalícii v spolupráci s IT Asociáciou Slovenska a Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a inovácie rozpracovať prichádzajúce zmeny na podmienky Slovenska a slovenského vzdelávania. A. Bederka vysvetľuje: „Už v procese prípravy na tento program sme identifikovali, že vôbec nejde o vybavovanie škôl počítačmi. Naopak, to čo Slovensko musí riešiť, sú predovšetkým kompetencie učiteľov a následne žiakov pre prispôsobenie sa, vyťaženie zo zmeny, alebo niekedy aj prežitie, v nastávajúcej digitálne dobe. Tento proces orientovaný na ľudskú silu v procese výchovy a vzdelávania, ktorý by sme mali na Slovensku čo najlepšie a vo vlastnom záujme zvládnuť, nazývame “digitálna transformácia“ vo vzdelávaní a na školách. Pritom je zaujímavé, že primárne nejde ani tak o “digitálne zručnosti” a zvládnutie práce s IKT, pretože samotné používanie dnešných technológií ľudia nakoniec zvládnu, nakoľko býva založené na intuitívnosti a jednoduchosti a ich využívanie stále viac zjednodušuje “nápomocná” umelá inteligencia. Naopak, ide viac o „kompetencie“ (súbor vedomostí, zručností, postojov zvládnutých jedincom ako kognitívne výkonové dispozície, umožňujúce reagovať na situácie a požiadavky v oblasti jeho pôsobenia) a ich významná súčasť – sociálne zručnosti, ktoré komplexne ponímame ako “kompetencie pre digitálnu dobu”. Tieto kompetencie musia v budúcnosti popri nevyhnutnom využívaní progresívnych digitálnych technológií zvládnuť všetci občania od najmladších po dôchodcov a samozrejme, produktívni pracovníci a podnikatelia, ak sa chcú v globálnej konkurencii uplatniť. Pre zmenu vo vzdelávaní sa teda začína hovoriť viac o “kompetenciách” pre digitálnu dobu, alebo “pre 21. storočie”, na rozdiel od prípravy na konkrétne povolania, resp. memorovanie a “predmetový prístup” na školách.“

  1. januára 2020 sa uskutočnil Okrúhly stôl k rozpracovanému návrhu Národného projektu „Transformácia vzdelávania a školy pre digitálnu dobu“, ktorého sa zúčastnili tvorcovia projektu, zástupcovia riadiaceho a sprostredkovateľského orgánu, ale najmä reprezentanti dobrej praxe vo vzdelávaní. V efektívnej diskusii na otázky z praxe nasledovali objasňujúce odpovede, aby realizácia projektu nestroskotala na chybách z minulosti, ktoré mnohé projekty doviedli do tunela, z ktorého nebol východ. Všetci prítomní sa zhodli vtom, že cesta k úspešnej realizácii vedie síce cez tunel administratívnych bariér, ale na konci ktorého je vidieť svetlo. A. Bederka: „Príslovečne zle dopadli pokusy školstvo reformovať a zaviesť kompetencie do školských vzdelávacích programov a pretrváva podceňovanie kľúčovej roly učiteľov a ich profesijného rozvoja. Na druhej strane už dnes u nás existujú vzorovo vzdelávajúce školy a ich podporovatelia z radov občianskych združení, súkromných firiem a niektorých fakúlt vysokých škôl. Žiaľ, chýba radikálny “hýbateľ” či “reformátor” takto požadovaných zmien a ich silná podpora zo strany univerzít, fakúlt pripravujúcich budúcich učiteľov a podobne. Z toho poznania vychádzame pri tvorbe Národného projektu.“

Ján Nemec, AMAVET