Duálne vzdelávanie na Slovensku[1] je založené na prepojení vzdelávania a praktickej prípravy žiaka, pričom predstavuje vhodné riešenie nezrovnalostí medzi požiadavkami pracovného trhu, pripravenosťou absolventov a ich reálnym uplatnením v odbore, v ktorom dosiahli vzdelanie. Tejto otázke sa AMAVET venuje aj v rámci projektu „Inovácia poznatkov k prosperite – budovanie a posilňovanie medzisektorovej participácie s dôrazom na rozvoj potenciálu mládeže menej rozvinutých regiónov v oblasti vedy a techniky“, ITMS kód: 314011Q423, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu.Právny základ zavedenia duálneho vzdelávania v SR sa spája so zákonom č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odbornom vzdelávaní“). Zákon o odbornom vzdelávaní vytvoril priestor pre systém koordinácie odborného vzdelávania pre trh práce na základe určovania účastníkov systému, stanovovaním ich práv a povinností a vytváraním základných mechanizmov systému.

V podmienkach SR zákon o odbornom vzdelávaní definuje systém duálneho vzdelávanie ako časť systému odborného vzdelávania a prípravy žiaka založenom na

1.zmluvnom vzťahu,

2.výkone praktického vyučovania žiaka priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania a

3.financovaní praktického vyučovania zamestnávateľom.

Takéto vymedzenie systému duálneho vzdelávania zároveň reflektuje aj jeho základné princípy, medzi ktoré môžeme zaradiť^[2]:

1. Zmluvný vzťah. Zmluvný vzťah je založený na zmluve o duálnom vzdelávaní, ktorá je uzatvorená medzi strednou odbornou školou a zamestnávateľom v systéme duálneho vzdelávania. Pre zmluvu o duálnom vzdelávaní je charakteristický záväzok zamestnávateľa poskytovať žiakom praktické vyučovanie na svoje náklady a zodpovednosť a záväzok strednej odbornej školy organizovať odborné vzdelávanie a prípravu v systéme duálneho vzdelávania. Na túto zmluvu nadväzuje učebná zmluva, ktorú uzatvára plnoletý žiak, alebo jeho zákonný zástupca v prípade neplnoletého žiaka, a zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania. Za zamestnávateľa sa považuje fyzická osoba alebo právnická osoba, iná ako stredná odborná škola, ktorej predmet činnosti zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo obsahu vzdelávania v učebnom odbore, v ktorom žiakovi poskytuje praktické vyučovanie.
2. Výkon praktického vyučovania priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania.

Absolvovaním praktického vyučovania u zamestnávateľa žiak bezprostredne poznáva reálne prostredie výkonu povolania a rozvíja pracovné návyky nevyhnutné pre úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia bez potreby ďalšieho doškoľovania či preškoľovania. Pracoviskom praktického vyučovania je organizačná súčasť zamestnávateľa alebo iný priestor, ku ktorému má zamestnávateľ vlastnícke právo alebo užívacie právo, ak zamestnávateľovi bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania (ďalej len „osvedčenie“); za pracovisko praktického vyučovania sa považuje aj priestor, ku ktorému má vlastnícke právo alebo užívacie právo organizácia, v ktorej sú združení viacerí zamestnávatelia. Žiak môže vykonávať praktické vyučovanie aj v dielni, ak počet vyučovacích hodín praktického vyučovania vykonávaného v dielni neprekročí 50 % z celkového počtu hodín praktického vyučovania žiaka počas celej dĺžky štúdia žiaka.

3. Zodpovednosť zamestnávateľa za praktické vyučovanie.

Zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania výlučne zodpovedá za organizáciu, obsah a kvalitu praktického vyučovania žiaka a na ten účel uhrádza všetky náklady spojené s financovaním praktického vyučovania. V zmysle zákona o odbornom vzdelávaní musí byť spôsobilosť zamestnávateľa overená. Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská živnostenská komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská lesnícka komora, Slovenská banská komora a iná právnická osoba, ktorá má pôsobnosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu,^[3](ďalej len „stavovská organizácia“) a zástupcovia zamestnávateľov podľa zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite, ďalej len „profesijná organizácia“) overuje spôsobilosť zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, ku ktorému má vecnú pôsobnosť. V prípade kladného overenia spôsobilosti zamestnávateľa sa mu vydáva osvedčenie, ktoré je platné po dobu 7 rokov.

Zákon o odbornom vzdelávaní prešiel v roku 2018 pomerne významnými zmenami. Medzi tieto zmeny môžeme zaradiť:

• predĺženie obdobia na podpis učebnej zmluvy do 15. septembra príslušného školského roka, v ktorom žiak nastúpil do prvého ročníka;
• možnosť podpisu učebnej zmluvy až do 31. januára príslušného školského roka, ak sa nenaplnil počet žiakov, ktorým bude zamestnávateľ poskytovať praktické vyučovanie;
• možnosť zriadenia pracoviska praktického vyučovania viacerými zamestnávateľmi predovšetkým malými a strednými podnikmi;
• zrušenie horného limitu odmeny pre žiaka za každú hodinu vykonanej produktívnej práce;
• odstránenie krátenia mzdového normatívu stredným odborným školám;
• zníženie administratívnej záťaže pri overovaní spôsobilosti zamestnávateľov poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania;
• zvýšenie podielu výkonu praktického vyučovania u iného zamestnávateľa alebo v dielni, ktorý pôsobí v systéme duálneho vzdelávania;
• zmena systému pri  určovaní počtu tried prvého ročníka stredných škôl pre prijímacie konanie, ktoré už nebude určovať zastupiteľstvo samosprávneho kraja;
• ustanovenie pozície hlavného inštruktora ktorý môže viesť počas praktického vyučovania rovnaký počet žiakov ako majster odbornej výchovy a koordinovať činnosť viacerých inštruktorov;
• podniková škola, v ktorej zamestnávateľ pripravuje budúcu pracovnú silu aj pre iných zamestnávateľov, je vyňatá z procesu určovania počtu žiakov prvého ročníka stredných škôl samosprávnym krajom.^[4]

Rast zapojenia žiakov a zamestnávateľov do duálneho vzdelávania sa pomaly zvyšoval. V roku 2019 nastúpilo do duálneho vzdelávania takmer 3000 žiakov. V roku 2020 vo všetkých ročníkoch škôl s duálnym vzdelávaním študovalo 5854 žiakov. Počet žiakov v systéme duálneho vzdelávania postupne rastie vo všetkých krajoch SR. Výnimku tvorí pokles v Trnavskom kraji v roku 2018/2019 oproti roku 2017/2018 a rovnako tak pokles počtu zapojených žiakov v Prešovskom samosprávnom kraji v roku 2019/2020 oproti predchádzajúcemu roku. Najúspešnejšie je zapojenie žiakov v Trenčianskom kraji, kde je 340 zapojených žiakov. Z hľadiska štruktúry zamestnávateľov je 363 žiakov (asi 9 %), ktorí sa pripravujú na povolanie v systéme duálneho vzdelávania u malých zamestnávateľov. Duálne vzdelávanie poskytujú najmä najväčší zamestnávatelia. To môže indikovať, že v prípade klesajúcej nezamestnanosti to bude mať pozitívny vplyv na počet žiakov zapojených do systému duálneho vzdelávania. Napriek tomu je pozitívne, že v malých podnikoch je do systému duálneho vzdelávania zapojených čoraz  viac nových žiakov.^[5]

Jednou zo základných myšlienok duálneho vzdelávania je minimalizácia nesúladu medzi dopytom a ponukou práce. Súčasný trh rieši tento nesúlad tak, že na voľné pracovné miesta nastupujú takí absolventi, alebo nezamestnaní, ktorí sú na trhu práce momentálne dostupní. Tak sa stáva, že „približne 57% absolventov vysokých škôl a 63% absolventov stredných škôl pracuje do 5 rokov od ukončenia štúdia mimo odbor, ktorý študovali a každý tretí absolvent vysokej školy pracuje na stredoškolskej pracovnej pozícii. Na vzdelávanie týchto osôb je každoročne alokovaných viac ako 250 miliónov €“^[6] Časť zamestnávateľov má problém získať kvalifikovanú pracovnú silu hneď po ukončení štúdia.

Viaceré štúdie ukazujú, že čím nižší je počet zapojených žiakov, tým vyššia bola miera nezamestnanosti v danom kraji a roku. To znamená, že v krajoch, kde existuje vyššia miera priemernej evidovanej nezamestnanosti, je aj menej žiakov, zapojených do systému duálneho vzdelávania. Otáznym sa stále javí zapojenie malých a stredných podnikov do systému duálneho vzdelávania. Po roku 2018 v dôsledku prijatej novely došlo k zvýšeniu záujmu o duálne vzdelávanie. Avšak z celkového počtu zapojených študentov do systému duálneho vzdelávania je len 9 % zapojených v malých podnikoch. To indikuje, že systém je pre malé podniky stále málo atraktívny. ^[7]

Napriek významu duálneho vzdelávania sa môžeme stretnúť s mylnými predstavami o duálnom vzdelávaní, ktoré môžu spôsobiť pokles atraktivity tejto formy vzdelávania z pohľadu rodičov či žiakov. Medzi takéto predstavy, resp. problémy, ktoré sa spájajú s duálnym vzdelávaním môžeme zaradiť:

• predstava, že duálne vzdelávanie je vhodné najmä pre „slabších“ žiakov
• predstava, že po nástupe do duálneho vzdelávania nie je možná zmena zamestnávateľa
• predstava, že po nástupe do duálneho vzdelávania nie je možné pokračovať v ďalšom vzdelávaní (napr. vysokej škole)
• slabá propagácia duálneho vzdelávania v oblasti vedy
• slabá účasť malých a stredných zamestnávateľov na duálnom vzdelávaní
• potreba precízneho doriešenia inkluzívneho duálneho vzdelávania

 

Nízky záujem o duálne vzdelávanie je úzko prepojený aj s problematikou nízkeho záujmu o prírodné a technické vedy. Stále prevažuje vysoký záujem o spoločenské vedy, a to nielen pri výbere vysokej školy, ale aj pri výbere strednej školy.  Dôvodom klesajúceho počtu uchádzačov o prírodne a technické smery je aj fakt, že mnohí uchádzači o štúdium ešte nemajú jasnú predstavu o budúcom zamestnaní. Prírodné a technické vedy sa môžu pre žiakov javiť ako nezaujímavé a zložité. Zároveň aj v tomto smere markantne vystupuje do popredia nesúlad medzi ponukou a dopytom na pracovnom trhu. Skúsenosti zamestnávateľov potvrdzujú aj fakt, že veľa absolventov vysokých a stredných  škôl sa zamestná v inom odbore ako vyštudovali. Súčasná situácia trhu práce na Slovenku poukazuje na nedostatok mladých kvalifikovaných ľudí, ktorí by boli schopní po skončení štúdia zastávať špecializované funkcie najmä v priemyselných podnikoch volajúcich po kvalifikovanej pracovnej sile v odvetviach vedecko-technických a prírodných smerov. Je potrebné poukazovať na dôležitosť vedy a výskumu smerom k mladým ľuďom a nabádať ich k výberu štúdia vedeckých a technických smerov, poukazovať na dôležitosť prínosu mladej generácie pre budúcnosť rozvoja nielen vedy a techniky na Slovensku, ale aj na zlepšenie podmienok života a budúcnosti mladých ľudí.  Duálne vzdelávanie umožňuje mladým ľudom praktické prepojenie získaných vedomostí s benefitom reálnych pracovných skúseností a zručností. Potenciál zvýšenia sebavedomia žiakov po absolvovaní duálneho vzdelávania môže viesť aj k ďalšiemu štúdiu a profilácií na pozície, ktorých obsadenie je pre súčasný trh práce problémom. Potreba zvýšenia prestíže oblasti prírodných vied, vedy a techniky je preto prioritná aj pre otázku duálneho vzdelávania a rezonuje aj v oblasti inkluzívneho vzdelávania.

JUDr. Simona Heseková, PhD.

[1] Článok vznikol v rámci projektu „Inovácia poznatkov k prosperite – budovanie a posilňovanie medzisektorovej participácie s dôrazom na rozvoj potenciálu mládeže menej“, ITMS kód: 314011Q423, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu.

 

[2] Zdroj: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR https://www.minedu.sk/zakladne-principy-systemu-dualneho-vzdelavania/

[3] Napríklad § 5 ods. 2 písm. n) zákona Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.

[4] Zdroj https://www.minedu.sk/system-dualneho-vzdelavania/

[5] MALIČEK M., MUTHOVÁ N.: Význam duálneho vzdelávania na Slovensku. In: Ekonomika a spoločnosť, roč. 20, 2019, č. 2

 

[6] ÚPSVaR, Trexima (2017). Strednodobá prognóza potrieb absolventov vzdelávacieho systému v horizonte 5 rokov v roku 2017 podľa odborov a vzdelania a regiónov. Dostupné na: https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/NP_prognozy/2018/Strednodoba_progn

oza_potrieb_absolventov_vzdelavacieho_systemu_v_horizonte_5_rokov_v_roku_201

7_podla_odborov_vzdelania_a_regionov.pdf

[7] MALIČEK M., MUTHOVÁ N.: Význam duálneho vzdelávania na Slovensku. In: Ekonomika a spoločnosť, roč. 20, 2019, č. 2