15 nov Festival AMAVET očami návštevníka

Všímala som si živé diskusie súťažiacich detí. Všímala som si otvorenosť detí voči svojim učiteľom, ktorí tu boli dva dni, dňom aj nocou, len pre nich. Pripomenula som si, kto je to Učiteľ s veľkým U.

Som srdcom amaveťák. Už 8 rokov. Aj preto si nikdy nenechám ujsť celoslovenské finále súťaže Festival vedy a techniky AMAVET. Navštívila som ho aj tento rok. Po rokoch dobrovoľníctva som súťaž zažila ako návštevník.

Tentoraz som nebola súčasťou zákulisného mraveniska. Súťaž som si vychutnala na opačnej strane barikády, ako návštevník. Aj v tomto ročníku bolo medzi 55 prácami čo obzerať, počúvať, priučiť a inšpirovať sa.

Ako technika ma potešilo, že popri prírodných vedách boli zastúpené aj technické. Upútal ma projekt KrasliCNC, ktorý spojil techniku, programovanie, kreativitu aj estetiku. Súťažiaci Jozef trpezlivo odpovedal na každú moju zvedavú otázku a svoj robotický model ochotne predviedol. Neviem, ako by dopadol súboj živej sily s jeho robotickou, ale je ľahko možné, že Jozef z Popradu udal na 25. ročníku festivalu nový smer v zdobení. A nie len kraslíc.

Keď som súťažiace deti pri ich projektoch počúvala, uvedomila som si, aká potrebná a neoddeliteľná je schopnosť samostatne bádať a následne svoje poznatky prezentovať. Ako jedno bez druhého stráca na svojej sile. Ako dôležité je v priateľskej atmosfére u detí paralelne rozvíjať vedomosti aj schopnosť diskutovať o výsledkoch vlastnej práce. Ako veľmi na tejto synergii záleží, ako veľmi pri tom deti osobnostne rastú.

Čo ma v tomto ročníku zamrzelo, bola nízka účasť verejnosti v priebehu súťažného dňa. Z môjho pohľadu je veľká škoda, že aspoň bratislavské školy nevyužili jedinečnú šancu, kedy sa deti mohli inšpirovať svojimi rovesníkmi. Mohli povzbudiť svojich spolužiakov v tradične silnej konkurencii z celého Slovenska. Veľmi dobre si totiž pamätám, ako prvý dotyk s amaveťáckym Festivalom vedy a techniky naštartoval moje vlastné deti.

Môj potlesk patrí všetkým finalistom, aj účastníkom krajských kôl súťaže. Patrí všetkým učiteľom, ktorí s deťmi dlhodobo pracujú, aby s nimi raz ročne pricestovali do Bratislavy zo všetkých kútov Slovenska.

Patrí tiež členom sekretariátu AMAVET-u, ktorí za pomoci dobrovoľníkov súťaž každoročne organizujú a desaťročia budujú stabilné medzinárodné kontakty, aby víťazov jednotlivých kategórií vyslali na skusy do sveta. Tam majú jedinečnú možnosť konfrontovať sa so svetovým vedeckým a technickým dorastom z celého sveta.

Ako dobrovoľník som sa starala, aby počas súťaže išlo všetko hladko. Ako návštevník som si dokázala uvedomiť dopad súťaže. AMAVET a celá komunita amaveťákov je stabilným pilierom slovenského vedeckého podhubia, a za to mu patrí veľká vďaka.

Anka Kravárová, „Podaj notebook ďalej!“