Ako bez veľkého budgetu zostrojiť robota, ktorý spája viacero technológii a ešte aj dobre vyzerá

Adrián Komanek a Patrik Michlian sú žiakmi Spojenej školy Komárňanská Nové Zámky s o.z. Stredná priemyselná škola elektrotechnická S. A. Jedlika. Keďže chodia obaja na technickú školu, spojili sa, aby preniesli do praxe to, čo študujú. Tak vyrobili robota, s ktorým uspeli na Festivale vedy a techniky AMAVET 2020 a vybojovali si postup na CASTIC 2021 do Číny.

U žiakov sa záujem o vedu a techniku nenaštartoval nejakým náhlym impulzom. Adrián sa o techniku zaujímal už od základnej školy a podobne bol na tom aj Patrik, ktorého oslovili najmä počítačové siete. Vidno, že k technike ich tiahla vnútorná motivácia. Nenavštevovali ani kluby či krúžky. „Na základnej škole bola First Lego League. Predtým sme nič také nerobili. Viac-menej sme si to doštudovali sami.“

Keď som sa pýtal, ako by projekt opísali úplnému laikovi, zistili sme, že to nie je tak ľahké. „Je ťažké opísať to jednoduchými slovami. Nemôžeme hneď použiť slovo autonómne, lidar a podobne“, no napokon sme sa dopracovali k jasnému opisu: „je to robot schopný sám mapovať terén a na základe toho sa v ňom pohybovať a rozpoznávať objekty.“

Projekt Friendly Dalek nie je len robot. Spája v sebe a demonštruje viacero technológií, ako AI, lidar a internet. Adrián s Patrikom chceli tieto technické prvky spojiť a niečo vyrobiť. Robot vznikol spontánne. „Ideu sme mali čo chceme urobiť. Dali sme si brainstorming a prešli sme spomedzi viacerých nápadov k tomu, čo sme mali na súťaži. Skĺbili sme do takejto formy čo najviac vecí, čo nás zaujímali.“

Pozitívnu rolu v práci na projekte zohrala aj ich škola. Vzhľadom na to, že techniku aj študujú, ocitli sa v prostredí, kde mohli sústredene skúšať viac vecí. Stredná škola bola väčším nakopnutím do činnosti. „Priestor v škole sme mali vždy, ale čo sa týka projektu, väčšina času, hlavné kroky a rozhodnutia už padli mimo školy. Celkovú podporu školy sme mali, len tento rok bolo všetko iné. Kvôli COVID-u. Ako aj súťaž.“

Škola poskytla materiály, požičala techniku, a vyplatilo sa to. „Skoro všetky podstatné komponenty sa nám podarilo získať vďaka škole. Celá kostra je 3D model, ktorý sme mohli vytlačiť v škole, mimo vlastných investícií. Sú však diely, ktoré sú naše. Súčiastky boli dostupné aj na iné projekty (kamera), my sme si ich viac-menej vypožičali.“

Prekvapilo nás, že samotný materiál na robota nebol tak nákladný, a to aj napriek tomu, aké technológie v sebe spája. „Ten robot bol navrhnutý tak, aby sa dal lacno zostrojiť. Javí sa, akoby bol veľmi drahý. Ak by sme hovorili len o súčiastkach, tak by sme sa dostali na cenu 200 eur. Chceme ukázať, že nielen za veľa peňazí sa dá niečo dosiahnuť. Aj za málo peňazí si viete zostrojiť dobrý projekt. Niektoré súčiastky si viete vyrobiť, iné kúpiť lacnejšie. Dobrý príklad sú kolesá, ktoré sme si sami navrhli a vytlačili. Niekto minie aj 100 eur na prémiové kolesá, ale my sme si ich vyrobili v cene do 1 eura.“

Adrián s Patrikom získali množstvo skúseností už v ich predchádzajúcich projektoch a majú za sebou aj veľa súťaží od sieťových po robotické podujatia. Zúčastnili sa napríklad na Mladom tvorcovi, IOT NAG v Hradci Králové, NAG súťaži sietí či sieťovej súťaže, ktorú organizuje FIT STU. Čo sa týka víťazného projektu v robotike, bola to ich prvá spoločná súťaž. Možno to súviselo aj s tým, že do školy prišiel nový expert na robotiku. „Dovolím si povedať, že máme na škole ľudí, ktorí nás podporujú a bez nich by to nešlo. Pohybujeme sa v tejto oblasti však už dosť dlho na to, že si vieme veľa vecí urobiť sami.“

Niektorí čitatelia možno postrehli v názve projektu a dizajne robota odkaz na seriál Doctor Who. Tam predstavovali Dalekovia mimozemšťanov, ktorí sa snažili vyhladiť všetko, na čo narazia. Adrián s Patrikom na druhú stranu vyrobili priateľského robota, ktorý sa všetkému vyhýba. „Jeden podstatný faktor robotiky je, že robot nesmie ublížiť človeku, ani doňho naraziť. Má dôraz na vyhýbanie sa človeku. Tento náš robot má byť toho ukážkou. Sám sa učí, ale má učiť, ako funguje. Človek je náš priateľ a nepriateľ zároveň. Chceme s ním spolupracovať, ale nechceme sa ho ani dotknúť. To je nebezpečné.“

Žiaci si uvedomujú, aký význam má dizajn a celkový dojem projektu. Zvažovali viacero alternatív, ako zostrojiť robota tak, aby zaujal. „Jedna z možností bola napríklad taká podoba, akú má Amazon pre doručovacie roboty. Na technickej škole máme zaužívané vyrobiť kocku, z ktorej trčia kábliky. Robí to, čo robiť má, ale nevyzerá dobre. Nemá to ten wow efekt. Darmo by to robilo to isté, nech by bol akokoľvek funkčný, je podstatné ako vyzerá na prvý pohľad. Najmä pre toho, kto sa tomu nerozumie. Pri tomto sa zastaví a začne sa zaujímať, čo robí. Prvý dojem je veľmi dôležitý.“

Robota čakajú ďalšie úpravy a zdokonalenia, najmä ďalšie bezpečnostné prvky. „Je na ňom dosť čo meniť, ale skôr softwarové veci, plynulejší pohyb a podobne. Pohyb je dôležitý faktor. Čím prirodzenejší pohyb, tým je to lepšie aj pre človeka. Snažíme sa všetky dáta spracovať v reálnom čase, a je ich veľmi veľa. Robot má veľa vstupov, ktoré musí vyhodnocovať a nemá dostatok času. Musíme ho ešte optimalizovať.“

Kam budú smerovať ich študijné cesty ešte uvidíme. Patrik by rád postúpil do VUT v Brne a Adrián pravdepodobne na FIIT v Bratislave. „Chcem zostať na Slovensku, aby som podporil domáci trh a venoval svoj prínos Slovensku.“

Záverečný odkaz čitateľom:

Adrián: „Každý by mal nasledovať svoje záujmy.“

Patril: „To isté som chcel povedať!“

Adrián: „Je potrebné sa vzdelávať, a je treba sa vzdelávať aj sám. Škola poskytne teóriu, ale každý sa najviac naučí  prácou sám.“

Patrik: „Aj keď občas padne na svojich chybách.“

 

Zhováral sa Lukáš Procháska