11 sep Letná klubová súťaž žiakov Modelárskeho krúžku Zobor
Hurá na prázdniny! Kto by sa netešil? Modelári sú rovnakí žiaci, ako ktokoľvek iný, a prázdninové leto čaká aj ich. Predtým ale ešte treba niektoré veci uzavrieť. Áno, áno, myslím tým náš modelársky školský rok 2025/2026. Na poslednom utorkovom a štvrtkovom krúžku to bola lahodná zmrzlina, ktorú máme cez cestu hneď pri CVČ Domino, a dnes to bola naša tradičná súťaž, kde sme ocenili ich polročné snaženie. Ako vždy sa konala v našej dielničke v CVČ Domino a bola pod záštitou MK Zobor Nitra, AMAVET klub č. 836.
Súťaže sa zúčastnilo všetkých 18 členov krúžku. V druhom polroku nám pribudli dvaja modelári. Zaujímavosťou je, že na krúžku sme mali už dvoch dospelých členov nad 18 rokov. Všetci prítomní neboli, ale každý, kto sa nezúčastnil, mi to dopredu avizoval. Bolo to teda trošku komorné. Niektorí neprišli, lebo mali príjemné povinnosti (dovolenka v Karibiku), niektorí nepríjemné úrazy (pred prázdninami si zlomiť ruku je naozaj o ničom, prajem skoré uzdravenie), niektorí mali rozlúčky v škole či výlety a podobne. Kategórie súťažiacich modelov boli znova rozpísané tak, aby boli maximálne 2-3 zúčastnení.
Juri, ktorý má už dávnejšie úspešne po maturite, prišiel o niečo skôr, lebo vedel, že už na mieste budem a budem pripravovať súťaž. Bol to jeho úplne posledný krúžok a chcel ešte niečo modelovať. Nebýva to štandardom. Po ukončení súťaže s tým za mnou dokonca prišiel aj náš najnovší člen Tomáš. Nikam som sa neponáhľal, tak som im to doprial. Ceny boli na mieru, každý mi aspoň približne povedal, čo by im spravilo radosť. Neboli to iba stavebnice, napríklad Lenka už po druhýkrát dostala sadu farieb a Henka má už toľko modelov a figúrok, že si tentokrát vypýtala iba bonboniéru. Niektorí chalani dostali moderné stíhačky, tanky či autá, niektorí bojové lode, dievčatám sa klasicky páčili viac figúrky a napríklad taký David dostal veľký model Titanicu – na túto stavbu sa obzvlášť teším, ak ju bude robiť na krúžku.
Dorazil som výrazne skôr, keďže bolo treba všetko naaranžovať a nachystať. Ono sa to nezdá, ale všetko povykladať, vypísať diplomy, pekne naaranžovať a nachystať aj občerstvenie, nejakú chvíľu zaberie. O väčšinu občerstvenia priamo z pekárne sa už klasicky postaral kolega Tibor Kónya, všetci sme si výborne pochutili. Tak nejako klasicky sa dotiahol aj Jaro Fábry, ktorý sa už štandardne chopil fotenia.
Dva dni pred súťažou som sa dozvedel, že mi vypadli dvaja kolegovia z klubu do poroty a to ma dosť vydesilo. Poprosil som teda niektorých iných kolegov a našťastie sa toho rýchlo ujali. V porote sa nám teda ocitol Peťo Pecár ako predseda poroty, Roman Královič a Pali Moravčík ako členovia poroty. Neskôr, hoci nie úplne plánovane, sa dotiahol aj „precceda“ Mišo Mesároš a druhý fotograf Miro Učeň. Priebežne prichádzali aj súťažiaci. A to doslova priebežne. Podarený bol Martin, keď som mu počas súťaže volal, že kedy príde, a očividne na súťaž zabudol. Ešte šťastie, že býva pár minút od CVČ Domino a stihol pribehnúť aspoň na výsledky.
Súťaž som viedol a moderoval ja, zahájil som ju vyhlásením kategórii a porotcov. Hneď na to sa pustili do hodnotenia. Niekedy to bolo jednoznačnejšie, inokedy si privolávali aj účastníkov, aby im porozprávali, čo kde ako robili, aké boli limity či možnosti stavebnice, ktorú skladali, aké použili techniky a podobne. Vyhodnotené mali kolegovia celkom rýchlo. Niektorí z mojich modelárov mali neskutočný raketový nástup: druhý model v živote bol postavený v takej kvalite prevedenia, že ani porotcom sa nechcelo veriť.
Atmosféra na súťaži bola podľa mňa mimoriadne príjemná a veselá, snáď aj preto, že nás tam aj s rodičmi bolo pomenej a teda ani sme tam nemali taký hluk. Nevýhoda a výhoda zároveň: ostalo nám veľa občerstvenia. No ako dobre dopadli tí, ktorí domov išli s vreckom pagáčov a makovníkom! Po vyhlásení výsledkov sme si samozrejme všetci spravili spoločnú fotku.
Tiborovi Kónyovi by som sa chcel poďakovať ako prvému. Nielenže zabezpečuje pohostenie čerstvým pečivom priamo od nich z pekárne, ale nezištne a častokrát nad rámec akejkoľvek povinnosti pomáha mne s vedením krúžku, a tiež vie vysvetliť a naučiť techniky v modelárčine, ktoré ja nepoužívam a deti vedie k úžasným výsledkom.
Za materiálnu podporu krúžku by som sa chcel poďakovať nášmu modelárskemu klubu MK Zobor Nitra, AMAVT klub č. 836 a CVČ Domino, ktoré okrem priestorov na krúžok a krúžku samotného tiež prispieva nemalým dielom.
Ďalší školský rok priniesol skvelé zážitky, nastúpili mi na krúžok viaceré talenty, ktoré budem veľmi rád viesť ku stále pokročilejšej modelárčine, a hlavne ma veľmi teší, že aj odozva ako od detí, tak aj od rodičov je skvelá. A samozrejme pohladenie na duši prináša aj sledovať mojich krúžkarov rásť, či už ako ľudí, ale aj ako modelárov. Verím a dúfam, že sa s väčšinou mojich krúžkarov uvidím v septembri.
Čo už teraz viem, že náš dlhoročný člen Juri nebude na krúžok chodiť, lebo nastupuje na vysokú školu v Česku. Na krúžok chodil neuveriteľných 13 rokov v kuse, od 1. ročníka ZŠ až do maturity. Ďakujem mu a prajem mu v štúdiu a nadchádzajúcom perspektívnom živote veľa zdaru a úspechov, a musím aj uznať, že jeho humor a štýl vystupovania mi bude aj celkom na krúžku chýbať.
Peter Majerčiak, vedúci krúžku plastikových modelárov, MK Zobor Nitra, AMAVET klub č.836
![]()
