08 apr Prečo naše bunky nie sú nesmrteľné?

Rubrika FUN FACT

Starnutie je prirodzená súčasť nášho života. Na bunkovej úrovni ide o prísne regulovaný proces. Väčšina buniek sa nemôže deliť donekonečna. Každá bunka má svoj limit, po ktorom sa prestáva deliť a vytvárať svoje kópie.

Pred 65 rokmi vedci Hayflick a Moorhead zistili, že bunka po určitom počte delení vstupuje do stavu nazývaného senescencia a dosiahne Hayflickov limit. Už sa nedelí, no stále je živá a aktívna. Kľúčovú úlohu zohrávajú teloméry, konce chromozómov. Chromozómy si predstavíme ako šnúrky od topánok a teloméry ako ich plastové zakončenia. Tie sa skracujú s každým delením. Keď sú príliš krátke, bunka vyhodnotí túto situáciu ako nebezpečnú a zastaví delenie.

Senescencia má dvojitý účinok. Pomáha pri hojení rán a bráni nekontrolovanému rastu buniek. Na druhej strane môže podporovať zápaly a prispievať k vzniku ochorení, ako sú neurodegenerácie alebo diabetes.

Zaujímavé sú neuróny v mozgu. Väčšina vzniká ešte pred narodením a sú s nami počas celého života, lebo sa nedelia. No aj napriek tomu aj ony starnú a ich funkcia sa postupne mení. Ďalšou výnimkou sú nádorové bunky, ktoré obchádzajú Hayflickov limit a môžu sa prakticky deliť donekonečna.

Na bunkovej úrovni tak prebieha riadený proces miliárd buniek. Niektoré sa delia, iné už dosahujú Hayflickov limit. Pochopenie týchto procesov je kľúčové pre modernú medicínu a liečbu mnohých ochorení, ako napríklad neurodegeneratívnych, kardiovaskulárnych alebo nádorových.

Fun fact: Väčšina buniek, s ktorými si sa narodil/a, je už preč. Tvoje telo sa postupne obnovuje – na bunkovej úrovni si dnes už trochu iný človek než pred pár rokmi.

Mgr. Soňa Tkačiková, Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie LF UK