V rubrike AMAVET eRevue „Profil AMAVEŤÁKA“ vám formou rozhovorov predstavujeme už nielen úspechy AMAVET-u ako celku, ale najmä kto za týmito úspechmi sú, ako premýšľajú a konajú, a vlastne prečo to robia…

Do februárového vydania eRevue som si zobral na mušku Ing. Alexandra Valacha. Nie náhodou. Nepoužil som na to strelnú zbraň, ale obyčajné pero, presnejšie dnes už počítač a mailovú komunikáciu. To, že je Alex v rodine amaveťákov známy, niet pochýb. V tomto čase sa však dostal do povedomia aj širokej verejnosti. Našli si ho „kriminalisti“ – ak tak môžem s troškou nadnesenosti nazvať CSIRT.SK (Computer Security Incident Response Team Slovakia). Je to vládna jednotka pre riešenie počítačových incidentov v Slovenskej republike. Bola zriadená podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti ako organizačný útvar Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Ako a prečo si našli nášho amaveťáka a čo-to z jeho súčasného života sa dozviete v nasledujúcom rozhovore s Alexom.

• Tak začnime tým, ako a prečo si Ťa našiel tím z CSIRT-u?

Ešte v roku 2019 som sa zúčastnil Letnej školy kyberkriminality, ktorú organizovala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Zavolal ma tam môj súčasný bakalár, študent bakalárskeho štúdia, ktorého vediem a kolega. Bol to skvelý zážitok. A práve tam boli aj zástupcovia CSIRT-u a moji súčasní kolegovia. Vymenili sme si kontakty a ja som sa rozhodol pracovať pre vládnu jednotku CSIRT.SK.

• Čo očakávaš, aké výsledky z Tvojej „misie“ v CSIRT-e?

Ten najjednoduchší cieľ je byť užitočný pre svoje okolie. Konkrétne je to zvyšovať povedomie o kybernetickej bezpečnosti a robiť preventívne opatrenia. Platí to ako u lekára, že prevencia je jednoduchšia ako liečba. Keďže takmer všetci používame zariadenia pripojené do Internetu, tak je dôležité, aby sme sa aj v tomto priestore chránili. Takisto ako sa chránime vo fyzickom priestore. Keď nechceme, aby nám niekto odcudzil auto, tak ho zamykáme, ale v kybernetickom priestore nebýva každý taký dôsledný a to často aj preto, lebo nevie, že si má to auto zamknúť. V kybernetickom priestore môže človek prísť napríklad o osobné údaje, ktoré sú abstraktné, ale stále môžu byť zneužité a treba si na ne dávať pozor.

• Vysokoškolské vzdelanie si úspešne absolvoval na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave (FIIT). Tu si aj zostal pracovať ako odborný asistent, kde sa pripravuješ na doktorandúru. Aká je Tvoja špecializácia a prečo si si ju vybral?

Špecializáciu mám trochu inú ako prácu, ale to je z historického hľadiska, lebo rozširujem vysnený projekt ešte z čias bakalárskej práce. Skôr či neskôr budú samosprávy zapájať do infraštruktúry aj senzory. Najjednoduchší príklad je verejné osvetlenie, ktoré automaticky pošle správu, že má pokazenú žiarovku a príslušný pracovník ju príde vymeniť, aby bolo bezpečnejšie chodiť po danej ulici aj po zotmení. A práve to je hudba budúcnosti, na ktorú potrebujeme pripraviť technológie z hľadiska škálovateľnosti a bezpečnosti.

A prečo táto oblasť? Babkina kamarátka bola doma sama, spadla, poranila sa a nemohla si privolať pomoc. Myslím si, že to bolo v roku 2018  keď EUROSTAT vydal štatistiku o tom, že to zažíva 60 percent ľudí vo veku nad 60 rokov a niekedy sú následky trvalé. Tak sme začali s mojim školiteľom skúmať technológie, ktoré by pomohli tomu predchádzať alebo upozornili by na takú situáciu.

Dnes už riešim viac monitorovanie procesov, napríklad vo výrobnej hale, ale myšlienka upozorniť človeka na neželané situácie mi zostala a postupne sa snažíme vrátiť aj k pôvodnému cieľu.

• Kedy si sa rozhodol študovať na FIIT-ke a prečo?

Na FIIT som sa dostal vďaka tomu, že som bol ocenený na súťaži Junior Internet AMAVET. Na svojej budúcej fakulte som strávil dva dni a celkom sa mi tam pozdávalo. Vďaka bodom z ocenenia v súťaži, ktoré som získal ku prihláške na školu, som si nevyberal inú vysokú školu a automaticky som šiel do Bratislavy. Urobil by som tak znovu. Som veľmi spokojný.

• AMAVET si objavil ako súťažiaci na JUNIOR INTERNETE (JI). V ktorom roku to bolo a ako si sa o AMAVET-e dozvedel?

Bolo to v roku 2015. O súťaži som sa dozvedel od pani učiteľky na našej škole. Tá mi povedala, že mám poslať projekt, na ktorom som vtedy pracoval, dnes už neexistujúci web a že nemám čo stratiť. Na súťaži som sa zoznámil s Dávidom Richterom a on ma pozval aj na ďalšie akcie AMAVET-u. 😊

• V AMAVET-e je už tradíciou, že mnoho úspešných súťažiacich zostáva pracovať v občianskom združení ako dobrovoľník. Ty nie si výnimkou. Opäť ma zaujíma práve Tvoja motivácia byť dobrovoľníkom pre AMAVET?

Pre mňa je základom vracať a posúvať ďalej to dobré, čom som zažil. Mne veľmi pomohlo to, že som sa mohol zúčastniť súťaže Junior Internet a že sa mi niekto na strednej škole venoval. A práve toto je vec, ktorú úplne prirodzene chcem vrátiť. Trochu investovať svoj čas do mladých ľudí, ktorí to potrebujú ako soľ. Veď nakoniec keď raz budem na dôchodku, tak chcem, aby o mňa bolo dobre postarané – ako rozprávka o 3 grošoch. 😊

• Čo by si z týchto skúseností poradil svojim nasledovníkom?

Neviem, z akého dôvodu, ale mladí ľudia sú veľmi nastavení na neomylnosť, že sa nesmú v ničom pomýliť a musia byť dokonalí. Možno to robia sociálne siete, neviem, ale v realite sa na chybách učíme. A to je dôležitá vec, ktorá často chýba mladým. Ak to nevyšlo na prvý raz, skús ďalej. Treba byť trpezlivý a pracovať na sebe. Nič nepríde samé. Pekným príkladom je šoférovanie. Ak mi niekto vbehne do cesty a musím prudko zabrzdiť, tak neodhodím vodičský preukaz s tým, že do auta už nikdy nenastúpim. Idem ďalej, ako v živote.

• Uvidíme Ťa opäť aj na blížiacom sa 17. ročníku súťaže JUNIOR INTERNET 2022, ktorého uzávierka pre súťažiacich je 15. marca a finále súťaže sa uskutoční 29. – 30. apríla?

Určite sa tam vidíme. A zase asi v úlohe moderátora s Dávidom Richterom. Je to taká významná udalosť, na ktorú sa vždy veľmi teším. A každý rok tam vidím šikovných mladých ľudí s úžasnými projektami.

• Čo by si odkázal žiakom, ktorí váhajú sa prihlásiť do súťaže JI 2022?

Prihláste sa, nemáte čo stratiť. 😊 Je to najlepšia investícia akú môžete na strednej škole urobiť. Šikovní ste všetci, každý v inom smere a robte to, čo vám ide dobre. Ľudia si vás všimnú a nájdu si k vám cestu. 😊

• Aký je Tvoj vzťah – práca a súkromie?

Vravím, že som jeden z najšťastnejších ľudí na svete. Práca s mladými ma veľmi baví a je pre mňa aj náplňou a zadosťučinením. Človek sa snaží ostatným dať to, čo sám nezažil a veľmi mu to chýbalo. Je to krásny pocit, keď niekomu pomôžete a o chvíľu vás prerastie.😊 A pre mňa, ako učiteľa, jeden z najkrajších pocitov v práci. V súkromí rád robím to, čo je úplne ďaleko od informatiky a techniky. Aspoň sa snažím. 😊

• Ako využívaš čas mimo prácu? Ktorá forma relaxu Ti prinesie najväčšie uspokojenie?

Obyčajný normálny život bez počítača, kde si môžem sadnúť a navariť, čo chcem, zasadiť mätu a potom ju v lete obstrihávať, rozprávať sa s ľuďmi, ísť na turistiku a nejaká tá fyzická námaha na vyčistenie hlavy. 😊 Napríklad ťahať z vody takého kapríka je riadna drina.

• Určite máš veľa životných cieľov, na ktoré si si zatiaľ nenašiel čas. Ale predsa, ktorý z nich mieniš realizovať v najbližšom čase?

Podľa mňa je najkrajším projektom chlapa založenie vlastnej rodiny. Nájsť si miesto vo svete (ktoré samozrejme stále vidím u nás na Slovensku), urobiť ženu šťastnou a vychovať spolu deti, ktoré sa nestratia v živote.

• Našla sa už taká žena, ktorú urobíš šťastnou?

Ešte nie.

• Je niečo v Tvojej profesionálnej práci, čo by si s odstupom času urobil inak?

Myslím, že nie. Každá pracovná skúsenosť ma posunula.

• Na čo som sa nespýtal, a mal by som?

Chcem len povzbudiť, aby sa čitatelia nebáli robiť chyby a byť otvorení, veľa sa pýtať, používať zdravý sedliacky rozum a nezatvárať srdce po nedobrej skúsenosti. Na všetkom, čo stojí za to, treba poriadne pracovať a nikto nám nikdy nesľuboval, že to bude jednoduché a vždy ružové. Robte to, v čom ste dobrí a tú cestu si nájdete postupne sami. Komunikujte a nebojte sa byť otvorení novým skúsenostiam.

Za úprimný rozhovor ďakuje Ján Nemec