06 feb Profil AMAVEŤÁKA – Lucia Szabová
V rubrike AMAVET eRevue „Profil AMAVEŤÁKA“ vám formou rozhovorov predstavujeme už nielen úspechy AMAVET-u ako celku, ale najmä kto za týmito úspechmi sú, ako premýšľajú a konajú, a vlastne prečo to robia…
Keď sme sa zamýšľali nad tým koho oslovím do známej rubriky Profil amaveťáka, tak kolektívne zaznelo meno Lucka Szabová. Naša dobrovoľníčka. Pre letné tábory AMAVET-u, kde pre deti využívame akreditovaný program Zvedaví vedci, je práve Lucka pre nás veľkou pomocou! Priznám sa, že ja osobne o nej viem veľmi málo a preto sa teším, že v nasledujúcom rozhovore sa čo-to dozviem… Nakoniec, leto je čo nevidieť tu a rodičom treba dať ponuky na zaujímavé trávenie prázdnin ich detí. Takže to bude možno aj aktuálne😊…
- Lucka, čo si myslíš, prečo som dostal od kolegov tip práve na Teba?
V prvom rade ma veľmi potešilo, že ste si na mňa spomenuli 😊 Snažím sa do všetkého, čo robím, dať celé svoje srdce. Rovnako ako vy v AMAVET-e. A to nás spája, čo si myslím je aj dôvodom tohto rozhovoru.
- Vraj si vieš deti získať rýchlo, a bez toho, aby si im niečo „prepáčila“?
Je to asi dar 😊 A ako večné dieťa som na ich „vlne“ a viac netreba. Teda až na hranice. Tie si v táboroch vždy spoločne nastavíme, a je potrebné sa ich držať. Ak nie, tak sa robia kliky! Neveril by si, aké „vymakané“ deti po lete odchádzajú (smiech)…
- Prezraď mi Tvoju motiváciu venovať sa deťom? Vie to byť práca vďačná?
Na deťoch mám rada ich úprimnosť. Nie sú pokazené zákernosťou. Pri práci s deťmi si uvedomujem, aký veľký vplyv a dopad môžu mať naše dospelácke slová i činy na deti. Preto sa snažím mať na nich pozitívny vplyv, pomôcť im vytvoriť nezabudnuteľné táborové zážitky, a to ma na tom nesmierne baví. Mojou odmenou sú ich usmiate tváričky, takže áno, je to vďačná práca 😊
- Keď Ti píšem tieto otázky, počujem kolegov ako sa bavia o táboroch… Nebojíš sa zodpovednosti za šantivé deti? Môžu sa rodičia, ktoré zveria deti do táborov, spoľahnúť na AMAVET?
Nebojím sa tak zodpovednosti, ako o samotné deti. Práve preto niekedy môžem pôsobiť, povedzme prísne (…vypočula som si od kolegov animátorov aj drsnejšie prezývky 😊), ale je to len kvôli bezpečnosti detí. To súvisí s nastavenými hranicami, ktoré som už vyššie zmieňovala. Bezpečnosť je na prvom mieste, a otvorene o tom hovoríme aj s deťmi. Rodičia si tak môžu vychutnať pokojný deň v práci. A keby sa predsa len niečo stalo, všetci animátori v rámci AMAVET školenia prešli aj základmi prvej pomoci a sme tu na to, aby sme zvládli situáciu a poskytli pomoc.
- Čím sa zaoberáš profesionálne? Aké máš dlhodobé ciele?
Pracujem ako učiteľka v liečebno-výchovnom sanatóriu, kde sa venujem žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako sú ADHD, ADD, poruchy učenia i správania. Mojím snom je založiť a pracovať v organizácií na podporu detí vo voľnočasovom či edukačnom aspekte. Ešte sa potrebujem vyprofilovať, aby som zistila, ktorá oblasť pedagogiky ma napĺňa najviac a mohla som šíriť tú lásku ďalej.
- Na záver rozhovorov dávam všetkým amaveťákom rovnaké otázky. Takže, aký je Tvoj vzťah – práca a súkromie?
Vo všetkom uprednostňujem zlatú strednú cestu. Sú dni, kedy mám málo spánku a pripravujem žiakom učebné materiály, aktivity, previerky alebo sa podieľam na vytváraní učebníc pre environmentálnu výchovu. Ale takto dokážem fungovať len isté obdobie, po ktorom nasleduje zaslúžený oddych. Takže nie som totálna vorkoholička, ale rada pracujem na tom, čo ma baví.
- Ako využívaš čas mimo prácu? Ktorá forma relaxu Ti prinesie najväčšie uspokojenie?
V závislosti od náročnosti dňa 😊. Keď si to moje telo žiada, stíšim sa a „stratím sa“ v dobrej knihe. Inokedy od radosti tancujem či si prevetrám hlavu v prírode, na prechádzke. Rada trávim čas aj s osobami staršími ako 10 rokov 😊, ale viem si vychutnať aj chvíľkovú samotu.
- Určite máš veľa životných cieľov, na ktoré si si zatiaľ nenašla čas. Ale predsa, ktorý z nich mieniš realizovať v najbližšom čase?
Krásna otázka 😊. Momentálne pracujem na svojom rozvoji – zvyšujem si pracovnú kvalifikáciu. Ale už dlhodobo sa plánujem naučiť posunkovú reč, a pevne verím, že v najbližšej dobe sa mi to podarí aj zrealizovať. A potom mi už nič nebude brániť dorozumieť sa s každým človekom!
- Je niečo v Tvojej profesionálnej práci, čo by si s odstupom času urobila inak?
Verím, že je všetko presne tak, ako má byť. Preto by som nič nemenila. Niekto by mohol povedať, že som si mohla vybrať štúdium pedagogiky skôr, a lepší (uplatniteľnejší) odbor ako ekológia a etická výchova. Ale to by som nespoznala všetkých tých ľudí, ktorí mali na mňa vplyv a aj vďaka nim som teraz taká, aká som. Tiež by ma to teraz nemotivovalo rozšíriť si aprobáciu o ďalšie predmety.
- Na čo som sa nespýtal, a mal by som?
Ako som sa dostala do AMAVETU ?😊 Mala som niečo po 20-tke a chcela som sa venovať práci s deťmi. Všade žiadali skúsenosti, ale na získanie praxe je potrebné niekde začať! Nikde o mňa nemali záujem, samozrejme až na AMAVET. Prešla som školením a odvtedy spolupracujeme. Otvorili ste mi dvere do sveta možností a ponuky sa začali len tak sypať, za čo vám zo srdca ďakujem! Týmto by som rada vyzvala aj vás, budúcich animátorov. Ak máte pochybnosti, či je práca s deťmi pre vás, mám pre vás riešenie. Jednoducho vyplňte prihlášku a v lete sa vidíme na táboroch 😉!
Za úprimný rozhovor ďakuje Ján Nemec