V novej rubrike AMAVET eRevue „Profil AMAVEŤÁKA“, ktorú sme odštartovali vo februári, vám chcem formou rozhovorov predstaviť už nielen úspechy AMAVET-u ako celku, ale najmä kto za týmito úspechmi sú, ako premýšľajú a konajú, a vlastne prečo to robia…

Dnes som požiadal o rozhovor vedúcu AMAVET klubu 957 v Prešove Mirku Feretovú.

• Pod Tvojim vedením „sa rodia“ veľmi úspešní mladí vedátori, ktorí víťazia na celoslovenských vedecko-technických súťažiach AMAVET-u a sú veľmi úspešní aj na svetových súťažiach. Asi to nie je náhoda?

A možno áno. Som šťastný človek, skĺbilo sa veľa priaznivých skutočností: zamestnanie – skôr povolanie, ktoré ma zatiaľ baví – dobrá škola – skvelé deti – úžasní priatelia v práci – ochotní vedci, ktorí radi pomôžu…

• Čím ich motivuješ k tomu, aby po vyučovaní sa ďalej hrali s vedou?

Študentov privádzam priamo „do vedeckej kuchyne“ – to znamená do výskumných ústavov, laboratórií vysokých škôl či SAV. Môžu si vedecké experimenty sami vyskúšať. Týchto odborníkov vodíme aj k nám do školy, zapájame sa do mnohých projektov ako napríklad Onkológia pre gymnázia, Genetika na kolesách… Plus sme aj dlhodobo partnerskou školou UPJŠ v Košiciach. Počas celého roka získavam prostredníctvom grantových výziev financie… Na zahraničných exkurziách majú žiaci možnosť vidieť ako sa prírodovedné predmety učia inde. Metódy, pomôcky, vysvetlenia javov, zážitkové učenie… Možnosti v zahraničí sú v porovnaní s našimi neporovnateľne lepšie. Preto si nesmierne vážim našich šikovných študentov, ktorí dokážu v silnej konkurencii na poli vedeckých výskumov tak skvelo obstáť. Prejavilo sa to aj v tomto „online dištančnom“ školskom roku, keď aj napriek izolácii, sme dokázali pracovať na výskumných projektoch a skvelo obstáť v mnohých súťažiach, ale hlavne, že to v ťažších podmienkach znovu dali!   Stojí ich to veľmi veľa voľného času, úsilia, štúdia, ale posúva ich to vpred, rozširuje obzory a prináša skúsenosti a kompetencie, ktoré by pri bežnom vyučovaní v škole nezískali v takej miere. Je toho veľmi veľa, ja sama pociťujem, že popri všetkých pracovných a domácich povinnostiach je zázrak, že to takto spolu so študentmi zvládame. (úsmev).

• A teraz opačná otázka – čo Teba motivuje k tomu, aby si sa im venovala aj mimo školy?

Asi som bola tak vychovaná, že neodmietnem nikoho, kto ma poprosí o pomoc, ale kolegyňa sa ma snaží naučiť povedať asertívne „NIE“ už niekoľko rokov. (opäť úsmev).

• Si učiteľkou biológie a geografie na Gymnáziu sv. Mikuláša v Prešove. Tvoji zverenci však pracujú na vedátorských projektoch aj z iných vedných odborov, napríklad chémie, medicíny a podobne. Dokážeš s nimi držať krok a vieš im poradiť? Alebo…?

Spoločne sa pokúsime vybrať vhodnú tému projektu. Kým dokážem radím, pomáham, držím krok. V istej fáze pri najšpičkovejších projektoch už učia deti mňa, a v tom je to skvelé! Posúvajú sa oni aj ja.

• Minulý rok si bola ocenená rezortným vyznamenaním Veľkou medailou sv. Gorazda. Ide o najvyšší stupeň morálneho ocenenia v rezorte školstva nefinančného charakteru. Je asi logické, že si to pocítila ako poďakovanie za Tvoju doterajšiu prácu. A čo do budúcna? Aké méty máš pred sebou?

Méta? Dôchodok (široký úsmev), záhrada, pokoj, relax, knihy.. a čím skôr, nech si to aj užijem. Ocenenia a vyznamenania si veľmi vážim. Vždy poteší, ak si vašu prácu niekto váži a všimne, ale cez spätnú väzbu a vzťahy s mojimi žiakmi sa mi to vracia hneď niekoľkonásobne.

• Čo robí mama a manželka Mirka Feretová, keď naplní svoje posolstvo so svojimi žiakmi? Nájde si čas aj na seba? Ako ho trávi?

Rodina, záhrada, knihy a všetko na čo sa teším v dôchodku. Teším sa z mojich detí, som na ne hrdá. Čas na seba si vždy nájdem, to som sa už v mojom veku naučila.

• Ak by som chcel od Teba RECEPT, čo mi ponúkneš? Bude to nejaké jedlo, pochúťka alebo recept na úspech, životné poslanie učiteľa? Každý kto Ťa pozná vie, že si stále usmiata. Aj teraz pri odpovediach máš na tvári neustále úsmev. Bude to recept na úsmev?

Žijem si svoj sen, spokojný rodinný aj pracovný život. Nie je dôvod mračiť sa. Inak veľmi rada varím a pečiem.

A na záver ešte niekoľko otázok, ktoré sú rovnaké pre všetkých, ktorí sa ocitnú v „Profile Amaveťáka“:

• Určite máš veľa životných cieľov, na ktoré Ti nezostáva čas. Ale predsa, ktorý z nich mieniš realizovať v najbližšom čase?

Táto doba ma odučila plánovať si veci veľmi dopredu, a tak žijem prítomnosťou a teším sa z nej.

• Je možné zlepšiť vzťah medzi učiteľmi a rodičmi žiakov? Ako?

Áno! Keď sa venujeme tejto generácii, ktorá bude rodičmi našich ďalších žiakov, postupne nám takto žiaci prichádzajú, kvalitné vzťahy pretrvajú a vráti sa nám to dvojnásobne.  Už teraz aj v budúcnosti.

• Zvykneme kritizovať mnohé konania ľudí v exekutíve, ktorí riadia štát. Určite nosíš v hlave niekoľko myšlienok, ktoré sú veľmi dôležité realizovať čo najskôr, aby sa úroveň vzdelávania na Slovensku prudko skvalitnila. Inak povedané, čo by si urobila ako ministerka školstva ako prvé?

Konečne by som nechala reformy nie na teoretikov, ale na ľudí z praxe. Už toľkokrát sme vyskúšali nikam nevedúce reformy, že sa začínam báť, že reálne sa zmeny k lepšiemu nedočkám v pozícii aktívnej učiteľky, aj keď mám ešte 19 rokov do dôchodku. Napríklad v rámci môjho predmetu biológia máme len povinný rozsah vyučujúcich hodín, ktorý je nepostačujúci,  čo v praxi pri požiadavkách na nás znamená boj s veternými mlynmi. Počas hodín sa snažím žiakov aj motivovať – aj aktivizovať – aj aktívne riešiť výskumné úlohy – aj prebrať požadované učivo…. Prijala by som vo vyšších ročníkoch gymnázia miernu špecializáciu žiakov na „svoje“ predmety, napríklad na prírodovedné predmety, ktoré by boli komplexnejšie chápané aj v súvislostiach „science“ a mali by sme čas a priestor na rozširovanie ich poznatkov a zručností aj v súvislosti s experimentálnou vedeckou výskumnou činnosťou. Po doterajších školských reformách som však už dosť skeptická.  Vykrývam to krúžkovou činnosťou, prácou v AMAVET klube… Už by mohla nastať v školstve zmena, kým mám chuť robiť. (úsmev)

• Na čo som sa nespýtal, a mal by som?

Prečo mi nezvýšia plat? – povedala kolegyňa a smejeme sa všetci. Takto to u nás bežne chodí. Ďalšia dodala, že zvýšiť plat by mohli všetkým mojim kolegyniam, lebo mi vytvárajú pozitívne prostredie a pohodu v práci! Musím povedať, že pri odpovediach som zabavila (nepublikovateľnými dodatkami) celý kabinet.

Zhováral sa Ján Nemec