
17 jún Rozhovor so svetovým víťazom Adamom Kovalčíkom
Adam, emócie postupne ustúpili do úzadia, a tak po vydaní tlačovej informácie 17. mája som sa aj ja podujal položiť Ti niekoľko otázok pre čitateľov júnového AMAVET Revue. Priznám sa, že si na nás všetkých v AMAVET-e preniesol svojim geniálnym svetovým úspechom úžasnú energiu. Nebojím sa to priznať, že to bolo pre nás zadosťučinenie pre 35-ročný AMAVET. Za prácu, ktorou dávame príležitosť talentovaným slovenským deťom presadiť sa v zahraničí. Ty si túto možnosť využil nadmieru svetovým úspechom. Nie je obvyklé, že v tvojom veku sú oceňovaní mladí ľudia aj vysokou finančnou odmenou. Preto moja prvá otázka je veľmi pragmatická:
- Ako plánuješ využiť tieto peniaze vo svojom ďalšom napredovaní?
Tieto peniaze plánujem všetky investovať do ďalšieho výskumu. Konkrétne by som asi chcel založiť parfumérsku firmu, kde plánujem vybudovať laboratórne priestori pre výskum nielen nových vonných látok, ale potencionálne aj farmaceutík, pesticídov a iných rôznych podstatných organických molekúl.
- V prvých okamihoch víťazstva si nám veľmi skromne a jednoducho odpovedal na naše prvé otázky, mňa zaujala stručná a jasná veta – „Naučilo ma to akú budúcnosť by som si mal budovať a čo sú základné hodnoty.“ Ako po svojom víťazstve vnímaš základné hodnoty a akú budúcnosť si plánuješ?
Keď som už lepšie spracoval výhru a všetky emócie, uvedomil som si čo je pre mňa v živote podstatné. Mnohí ľudia sa dnes naháňajú za slávou a peniazmi, no tie môžu mať devastačné následky na ľudské vzťahy a osobnosť. Preto sú mojimi kľúčovými hodnotami rodina, priateľstvá a dávať komunite, ktorá má vybudovala hodnoty naspäť.
- Vieš konkretizovať aj školu, na ktorej budeš pokračovať v ďalšom vzdelávaní?
Ďalšie vzdelanie je pre mňa zatiaľ ešte otázne. Výhra ISEF-u mi otvorila obrovské množstvo možností a potrebujem ešte čas, aby som si to komplexne premyslel a vybral si tú najlepšiu.
- Často opakujeme na Slovensku vetu, či sa úspešní slovenskí študenti v zahraničí vrátia späť na Slovensko. Ako to v tejto chvíli cítiš ty?
Všetci bohužiaľ musíme uznať, že Slovensko, aj keď by sme veľmi chceli, dnes nie je to najoptimálnejšie miesto na vedu a výskum. Preto si myslím, že to je teraz práve na nás, mladej generácii, aby sme budovali lepšie podmienky a potenciálne otočili tento nepríjemný trend odchodov do zahraničia naspäť.
- Spolu sme boli po Festivale vedy a techniky AMAVET 2024 (FVAT) na konferencii vybraných účastníkov z festivalu „Mladá nádej slovenskej vedy“, kde ste mali možnosť diskutovať s vedcami SAV. Čo Ti z príjemnej trojdňovej akcie na Smolenickom zámku najviac utkvelo v pamäti?
Povedal by som, že to boli príjemné momenty ktoré som tam prežil s mojimi kamarátmi a kolegami.
- Vďaka udelenej cene na FVAT si bol ocenený účasťou na svetovej súťaži Regeneron ISEF 2025 s titulom „Vedecký talent SAV“. Ako ty vnímaš Slovenskú akadémiu vied? Môže to byť pre Teba „konečná stanica“ vedca?
SAV vnímam ako serióznu výskumnú inštitúciu, pričom si myslím, že do budúcnosti by to možno mohlo byť aj moje pôsobisko.
- Isto si spomínaš na diskusiu s vedcom SAV Tomášom Hromádkom, ktorý vám otvorene radil, aby ste určite išli nasiaknuť štúdium do zahraničia s tým, aby ste sa vrátili so skúsenosťami a odovzdali ich doma na Slovensku. Zamýšľal si sa takto nad svojou budúcnosťou?
Aktuálne súhlasím s touto myšlienkou a myslím si, že tak bude vyzerať aj moja budúcnosť.
- Zvrtnem tému na súčasnosť. Ako reagovali spolužiaci na Tvoj obrovský úspech? Nezávideli Ti? Inšpiroval si ich?
Od mojich spolužiakov som cítil obrovskú podporu a som rád, že sa táto podpora nemenila prakticky celé štúdium. Vždy za mnou stáli a pomáhali mi so školskými povinnosťami a ich postavenie sa aj po výhre veľmi nezmenilo.
- Trošku ešte k téme učitelia. Ako reagovali oni?
Od učiteľov som cítil obrovské nadšenie a hrdosť na to, že aj naša škola vyprofilovala úspešného študenta a moja neustála práca dostala uznanie.
- Čo si myslíš, kde a kto zasial v Tebe korene mladého vedca?
Úprimne, toto ani sám neviem zadefinovať, keďže od malička som sa zaujímal o prírodné vedy a postupom času som ich pomocou internetu mal možnosť preskúmavať samostatne.
- Čo odporúčaš svojim zvedavým rovesníkom?
Aby išli za tým čo ich baví, a aby sa vždy do svojej práce snažili vkladať kúsok seba a ich vlastné kreatívne nápady.
- Čo som sa nespýtal, a chceš mi povedať na záver?
Na záver by som už len chcel poďakovať všetkým ľuďom, ktorí za mnou pevné stáli na tejto dlhoročnej ceste.
Za úprimný rozhovor ďakuje Ján Nemec.