19 jún Rozhovor so svetovým víťazom Filipom Lajčiakom

Filip, čo si najviac vážiš na Tvojom víťazstve na Regeneron ISEF v USA?

Najviac si vážim samotnú možnosť zúčastniť sa takejto súťaže a stretnúť ľudí z celého sveta, ktorí pracujú na neuveriteľných projektoch. Keď človek vidí úroveň projektov na ISEF-e, uvedomí si, aká náročná je už samotná účasť. O to viac si vážim, že sa môj projekt podarilo presadiť práve v takejto konkurencii.

Ako si vnímal víťazstvo Tvojho brata dva roky pred tým?

Bol som na neho veľmi hrdý. Zároveň to pre mňa bolo zaujímavé vidieť, kam sa dá dostať, keď sa človek niečomu venuje dlhodobo a naplno. Určite ma to motivovalo pokračovať vo vlastných projektoch a skúšať nové veci.

Aká je „mozaika“ faktov, ktoré okrem Tvojej nadanosti prispeli k tomuto úspechu?

Nemyslím si, že úspech vzniká len z talentu. Talent je možno začiatok, ale bez dlhodobej práce a ochoty riešiť problémy sa nikam neposunie. Veľkú úlohu zohrala zvedavosť, podpora rodiny, ľudia, ktorých som stretol, a hlavne to, že som mal možnosť skúšať vlastné nápady. Veľa vecí sa počas projektu nepodarilo na prvýkrát, ale práve tie chyby ma posunuli ďalej.

Na súťaž si odchádzal ovenčený titulom „Vedecký talent SAV“. Ako si to vnímal?

Vnímal som ho ako ocenenie práce, ktorú som projektu venoval. Zároveň ma potešilo, že projekt zaujal aj odborníkov na Slovensku ešte pred odchodom do USA.

Nakoľko zmenilo víťazstvo Tvoje ďalšie smerovanie?

Nemyslím si, že by mi úplne zmenilo smerovanie. Skôr ma utvrdilo v tom, že má zmysel pokračovať v práci. Zároveň mi to otvorilo veľa nových príležitostí, ktoré mi tiež potvrdzujú, že idem správnym smerom.

Už taká klasická otázka pre dnešnú generáciu stredoškolákov – zostaneš študovať na Slovensku?

Mám pred sebou ešte veľa rozhodnutí a času na premýšľanie. Pri výbere bude pre mňa dôležité hlavne to, kde budem mať možnosť ďalej sa rozvíjať, na akých ľudí narazím a aké príležitosti sa naskytnú.

Kde sa vidíš po desiatich rokoch?

Na desať rokov dopredu nemám presný plán. Momentálne ma láka nielen výskum, ale aj možnosť preniesť technológie do praxe. Pravdepodobne si viem predstaviť riadiť vlastnú firmu, ktorá sa bude venovať vývoju a aplikácii nových technológii.

Na záver, prosím, popíš svoj projekt akoby svojej mame, a v čom vidíš najdôležitejší fakt, že ho hodnotitelia tak vysoko ocenili?

Jednoducho povedané, môj projekt dokáže vytvoriť veľmi presný trojrozmerný model malých objektov pozorovaných pod mikroskopom. Namiesto jednej fotografie tak vieme získať viac informácií o tvare a štruktúre skúmanej vzorky.

Prečo projekt zaujal hodnotiteľov, sa mi asi ťažko hodnotí. Myslím si však, že dôležité bolo to, že nešlo len o teoretický návrh, ale o funkčný systém, ktorý spájal viacero oblastí naraz. Zároveň riešil konkrétny problém a mal potenciál praktického využitia.

Za úprimný rozhovor ďakuje Ján Nemec