13 jún Rozprávkový les s AMAVET-om
Posledná májová sobota bola iná ako obvykle. Ranné vstávanie doplnené šálkou kávy ma pripravilo na 230 km cestu do Divína, kde funguje AMAVET klub 972 pod taktovkou Ludky Štupákovej. Podujatie s názvom Rozprávkový les som vnímala už v minulosti ale zažiť ho naživo – to budem odporúčať každému. Začali sme na nádvorí Zichyho kaštieľa v Divíne…
Videla som pobehovať krásne rozprávkové bytosti v pestro farebných kostýmoch. Stretla som Asterixa, Šmolkov, Kleopatru, vodníka, prasiatka, víly, kapitána Jack Sparrow… Neskôr som si uvedomila, že to bolo systematické pobehovanie s cieľom zaujať stanovisko za ktoré zodpovedali deti v duchu si opakujúc texty, ktoré budú rozprávať návštevníkom a hlavne svojim rovesníkom alebo aj menším deťom. Nadšenie viselo vo vzduchu.
Úctyhodných 32 stanovíšť (určite ich bolo viac) na úseku 2,5 km smerovalo od Zichyho kaštieľa k starej vŕbe pri potoku, k okoliu hradných ruín cez Panskú záhradu, Kalváriu, malo na každom stanovišti 3-4 dobrovoľníkov prezlečených za rozprávkové postavičky.
Deti sa vžili do svojich rolí a stali sa odborníkmi na lukostreľbu či šermovanie, vysvetľovali ako vidí mucha aj s praktickou ukážkou, rozsvietili led žiarovky bez batérií, ukázali ako vnímame okolie len hmatom, pasovali návštevníkov za rytierov a nechýbali ani hlavolamy či športové prekážky, ako behanie okolo prasiatok, vliezanie do väčšej aj menšej rúry, opičia dráha…
Vedúca klubu AMAVET, Ludka, s nadšením opisovala stanovištia, pri ktorých sme sa zastavili. Poznala všetky deti a aj ich spontánne vystískala, za podaný výkon. Pán starosta a zároveň bývalý učiteľ, biológ, nás sprevádzal po stanovištiach, občas odbehol skontrolovať nejakú rastlinku alebo priniesol agát so sladkou šťavou a chutnali sme ako deti.
Prejsť rozprávkovým lesom trvalo asi 3-4 hodiny, ako komu. Mne to trvalo dlho, snažila som sa všetko vyskúšať a zistiť čo deti vedia. A vedeli!
„Asi 120 nedokonalých pubertiakov vytvorilo dokonalý rozprávkový svet, aby potešili drobcov, ktorých nepoznajú.“ Takto to zhodnotila Ludka a spokojne sa usmievala. Už len dodám, že tých drobcov s rodičmi tam bolo veľmi veľa a z rôznych okresov.
O rok odporúčam všetkým navštíviť malebný kraj obce Divín a nechať sa vtiahnuť do rozprávkového lesa.
Videla som symbiózu inštitúcií ako je obec, základná škola, AMAVET klub a vzájomnú pomoc, ktorou sa obdarovali pri realizácii podujatia, za čo im patrí obdiv a vďaka. Prajem si, aby takúto príjemnú spoluprácu mali všetky AMAVET kluby na Slovensku.
Gabriela Kukolová, riaditeľka AMAVET