06 feb Sieň vedátorských talentov AMAVET

Od založenia AMAVET-u píšeme príbehy, ktoré menia životy. Sú to príbehy detí a mladých ľudí, ktorí v sebe objavili vášeň pre vedu a techniku a vydali sa na cestu poznávania. Každý takýto príbeh je pre nás dôkazom, že aj malý impulz dokáže naštartovať veľkú cestu – cestu, ktorá vedie k objavom, seba rozvoju a naplneniu životného poslania.

Od roku 2006 si túto cestu symbolicky pripomíname v Sieni vedátorských talentov AMAVET, kde zapisujeme mená mladých Slovákov, ktorí svojimi úspechmi zažiarili na medzinárodnej scéne. Každé medailové umiestnenie, každý ocenený projekt je nielen víťazstvom našich mladých vedátorov, ale aj vysvedčením pre AMAVET. Je to potvrdenie, že naša spoločná práca – práca dobrovoľníkov, pedagógov, odborníkov i partnerov, má hlboký zmysel. A my v AMAVET-e s hrdosťou hovoríme: veríme v našu mládež, veríme v jej budúcnosť a veríme, že aj na Slovensku sa rodia veľkí vedci. Verím, že raz aj Slovák získa NOBELOVU CENU.

Ing. Gabriela Kukolová, riaditeľka Asociácie pre mládež, vedu a techniku

Dnes vám prinášame prvý rozhovor, v ktorých budeme každý mesiac pokračovať:

MICHAL VALÍČEK

• Aké pocity si mal pri preberaní špeciálnej ceny za projekt „Robot stopár“ na súťaži Intel ISEF v USA v roku 2007? Pamätáš si na to ešte?

Na túto špeciálnu cenu ma nominovali ešte porotcovia festivalu AMAVET v Bratislave, takže nešlo o ocenenie priamo na samotnom ISEF-e. Pamätám si napríklad, ako som po dvoch dňoch konečne úspešne vypálil prvý program cez paralelný port do mikropočítača. Dnes sú to už triviálne veci – všetko funguje okamžite alebo s tým pomôže AI. Na toto obdobie hrania sa s technológiami veľmi rád spomínam a s nostalgiou si ho užívam.

• Čo Ti priniesol úspech na súťažiach AMAVET-u, a najmä v zahraničí, do budúcnosti pri výbere profesie a aj v osobnom živote?

Súťaže AMAVET-u boli skvelé najmä preto, že sme sa tam stretli podobne naladení študenti. Významný vplyv na mňa mali učitelia, ktorí cez AMAVET mali mimoškolské krúžky v kluboch. Prostredníctvom AMAVET-u som sa dostal k výnimočným ľuďom, ktorí ma formovali.

• Kde sa momentálne realizuješ – zamestnanie, profesia? Čo Ťa k tomu motivovalo?

Posledných desať rokov pracujem ako analytik na projektoch pre rôzne banky. Niektoré úlohy sú aj zaujímavé, ale úprimne – najväčšou motiváciou boli peniaze. Táto práca mi umožnila postaviť dom, v pokoji založiť rodinu a teraz sa postupne vraciam k bádaniu. Vzdelávam sa a zaujímam o šport. Konkrétne o kompenzáciu vplyvov sedavej práce a o to, čo sa deje, keď takýto „usedený“ človek začne po rokoch behať. Popritom som si doma vybudoval senzorovú sieť. Snažím sa nájsť rozumný balans medzi napĺňaním vlastnej zvedavosti a zabezpečením rodiny.

• Čo by si poradil dnešným stredoškolákom, aby boli v živote úspešní?

Platí rovnaké odporúčanie pre všetkých – dbať na duševnú pohodu. Spánok, výživa, pohyb, vzťahy. To sú oblasti, ktoré dnes často zanedbávame, hoci práve trochu disciplíny v týchto veciach sa vráti stonásobne – vo forme energie, pohody a chuti riešiť nové výzvy.

• Spomenieš si niekedy na AMAVET?

Vďaka AMAVET-u som spoznal skvelých ľudí, s viacerými z nich sa dodnes stretávame. Diskutujeme, chodíme na turistiku – jeden z nich mi bol dokonca svedkom na svadbe. Takže AMAVET zo seba človek len tak „nestrasie“.

• Ako by si mohol podporiť činnosť dnes už 35-ročného AMAVET-u?

Ak by sa moje záujmy a skúsenosti prekrížili so záujmami nejakého študenta, tak by som určite rád konzultáciami priložil ruku k dielu.

Za rozhovor ďakuje Ján Nemec