19 jún Tatiana Šimeková na svetovom finále v USA

Tatiana Šimeková na svetovom finále v USA síce neobsadila poprednú priečku, ale ocitnúť sa pred najlepšími rovesníkmi sveta je vynikajúci úspech. V rozhovore som zisťoval ako hodnotí svoje pôsobenie na najprestížnejšej súťaži.

• Tatiana, už postup na svetové finále z Festivalu AMAVET je úžasný úspech! Ako hodnotíš svoju reprezentáciu v USA?

Som nesmierne poctená, že som mohla reprezentovať na najprestížnejšej svetovej prehliadke stredoškolských vedeckých projektov a okrem samotnej súťaže som si odniesla mnoho zážitkov a nových priateľstiev. Situácia nanešťastie nebola ideálna – súťažila som v maturitnom ročníku a deň po návrate som musela absolvovať ústne maturity z piatich predmetov, zatiaľ čo som bojovala s časovým posunom. Oboje som ale napokon zvládla a nadobudla cenné skúsenosti na doživotie.

• Ako ovplyvnila súťaž ďalšiu prácu na Tvojom projekte?

Uvidela som jasné body, na ktorých by som mohla zapracovať, najmä čo sa týka realistickejšieho modelovania tohto biologického javu, ako aj jeho potenciálne využitie v praxi – napríklad pre terapeutické účely. No keďže simulácie molekulárnej dynamiky pracujú ruka v ruke s praktickým výskumom, vidím ako finálny krok overenie mojich záverov v reálnom laboratóriu.

• Ako si vnímala víťazstvo Filipa?

Počas celého vyhodnotenia sme napäto čakali na výsledky, keďže miesta sa vyhlasujú zostupne a víťazi kategórií spolu s najvyššími cenami sa vyhlásia až nakoniec. Filip bol sklamaný, keď sa nevidel vo vyšších priečkach, zatiaľ čo sa objavili projekty, ktoré sám videl ako veľmi hodnotné. Hovorila som mu, aby to nevzdával, že si ide po víťazstvo… Až napokon zaznelo jeho meno, celá česko-slovenská scéna zaznela jasným výskotom. Adam Kovalčík sledoval živý prenos spolu s nami a okrem veľkej chvály Filipovmu projektu poznamenal ako Filipova cena je čestnou cenou aj na EUCYS-e. Keď sme Filipa opäť uvideli, ja som neudržala slzy radosti a slová „Filip, ja som ti to hovorila, ja som ti hovorila, že si frajer!“ Jeho projekt bol naozaj výborný a som veľmi šťastná, ako sa mu dostalo ocenenia, bolo mi cťou reprezentovať na ISEF-e spolu s ním.

• Aká je „mozaika“ faktov, ktoré okrem Tvojej nadanosti prispeli k postupu na súťaž v USA?

Myslím, že moja práca v Prahe hrala veľkú rolu, pretože okrem prestíže ponúkla môjmu projektu aj veľmi originálny metodický prístup. Bola to naozaj jedinečná príležitosť, pri ktorej som sa mnoho naučila a skúsenosť akú som tam nadobudla ma aj ďalej presvedčila o štúdiu na tejto univerzite. Okrem až náročnej práce so simuláciami som sa snažila rozsiahlym štúdiom bibliografie a prepájaním ďalších postupov, ako napríklad porovnávaním sekvencií z genetických databáz, čo najlepšie podložiť tento menej tradičný prístup, aby moja práca naozaj vynikla. Zároveň som vďačná za ústretovosť mojej školy, ktorá sa snažila vyhovieť mojim náročným časovým podmienkam ako maturantovi. Chcela by som poďakovať aj za podporu od mojej rodiny a blízkych kruhov, naozaj ma motivovali k excelentnosti.

• Odborného konzultanta si mala až v Prahe. Ako hodnotíš túto spoluprácu? Na Slovensku si nenašla takúto podporu?

Pôvodne som hľadala inštitúciu, kde by som mohla vypracovať moju SOČ, alebo kde by som mohla absolvovať dlhodobú odbornú stáž. VŠCHT mi ponúkla simulačný výskum, pretože som mala záujem o fyzikálnu chémiu a práca na počítači bola kompatibilná so vzdialenosťou, aká ma delila od ich laboratórneho prostredia. Absolvovala som dve týždňové návštevy Prahy, kde som sa naučila simulovať dynamiku interakcie biologických makromolekúl a so zvyškom projektu som pokračovala na diaľku popri škole. Nachádzala som mnoho prekážok – keďže môj výskum stojí na rozhraní viacerých vedeckých disciplín, musela som sa naučiť programovať ako aj bližšie zorientovať v problematike molekulárnej biológie, pretože som pôvodne bola primárne sústredená na chémiu. Môj konzultant bol ústretový a nápomocný, ale nanešťastie aj slušne zaneprázdnený, čo značne komplikovalo časové nároky mojej práce. Počas práce som sa pokúsila osloviť aj dodatočnú konzultáciu na Slovensku, ale nedostala som odpoveď.

• Už taká klasická otázka pre dnešnú generáciu stredoškolákov – zostaneš študovať na Slovensku?

Bohužiaľ nie. Aj napriek vrelej ochote akú mi ponúkli naše vysoké školy nie som spokojná s momentálnou situáciou na Slovensku a viem, že nie som jediným študentom, ktorý sa nachádza v rovnakej situácii, kvôli ktorej mieri do sveta. V Prahe som si už vybudovala menšie zázemie a veľmi rada by som tam pokračovala v mojej práci spolu so štúdiom. Na univerzite, kde som vypracovala môj projekt, som bezpodmienečne prijatá a spolu so štúdiom sa uchádzam o pozíciu v ďalšej výskumnej skupine. Okrem lepších ekonomických podmienok sa neviem dočkať širokého výberu aktivít a zážitkov, aké mi Praha ponúkne.

• Kde sa vidíš po desiatich rokoch?

Stále sa rozhodujem, kam ma vietor zaveje a preto vždy rada skúšam a učím sa novým veciam, aby som mohla byť pripravená naozaj na čokoľvek. Myslím, že najradšej by som skončila ako výskumný pracovník v oblasti chémie alebo molekulárnej biológie, kde by som mohla priložiť ruku k najnovšiemu vedeckému pokroku. Taktiež obľubujem zdieľať moju vášeň pre vedu s ostatnými, preto by som chcela popri výskume učiť alebo sa venovať aj popularizačnej tvorbe. Dúfam, že sa mi naskytne príležitosť vycestovať  a spoznať tým nové kultúry a teda aj inšpirovať sa novými pohľadmi na svet. Osobne vidím Nemecko ako dobrú cestu vzhľadom na ich popredný výskum v mojich oblastiach.

• Na záver, prosím, popíš svoj projekt akoby svojej mame, a v čom vidíš najdôležitejší fakt svojho vedeckého projektu?

V rámci môjho projektu som sa sústredila na univerzálny eukaryotický proteín – regulačný faktor, ktorý širokým spektrom rôznych úloh zabezpečuje správnu tvorbu nových proteínov bunke. Keďže ešte plne nerozumieme ako tento regulačný faktor mechanisticky funguje, rozhodla som sa preskúmať jednu z jeho funkcií – spontánne vnorenie jeho dlhého flexibilného ramena dovnútra stiesneného ribozomálneho tunela, čím tento faktor chráni a zároveň rozpoznáva novovznikajúce proteíny ešte predtým, než opustia tunel. Táto interakcia je kritická pre život každej bunky, pretože akékoľvek poškodenia funkcie tohto regulačného faktora vedú k nahromadeniu nesprávne zbalených proteínov, čoho výsledkom sú ochorenia ako napríklad Huntingtonova či Parkinsonova choroba. Pre skúmanie tohto javu som využila simulácie molekulárnej dynamiky, pretože mi umožnili „rozpohybovať“ pôvodnú snímku z kryo elektrónovej mikroskopie, ktorá tento jav dokumentuje. Mojím modelovaním som identifikovala úsek tohto faktora, ktorý motivuje vnáranie dovnútra tunela a teda aj bližšie objasnila túto záhadu, ktorá si potenciálne nájde svoje využitie pri liečení rôznych ochorení a najmä ich nárast s vyšším vekom.

Srdečná vďaka za úprimný rozhovor!

Ján Nemec