Vedci bez veku – Seniori, ktorí menia pohľad na dobrovoľníctvo

„Milý Lukáš,
pozerám predpoveď počasia na zajtra a je tu varovanie SHMÚ pred silným snežením a závejmi v okrese Brezno. Pre auto rizikové, musím cez kopec… Je možné ešte ísť vlakom. To by som dal. Ja sa teda hlásim, že cestujem,“
písal Braňo z Košíc deň pred akciou.

Pred naším prvým sústredením s dobrovoľníkmi – seniormi nás zalarmovala predpoveď počasia a vidina prvého veľkého sneženia. Vôľa stretnúť sa však bola omnoho väčšia než obavy. Do auta som preto pre istotu naložil aj čiapku a zimnú bundu.

Niektorých dobrovoľníkov z klubov som už poznal z predchádzajúcich podujatí, ale očakávali sme aj nové tváre. Akí budú? Ako sa bude pracovať so skupinou ľudí, ktorých skúsenosti mnohonásobne prevyšujú tie moje? Čo im vieme dať? Čo sa od nich vieme naučiť?

Myšlienka projektu Vedci bez veku je zapojiť do dobrovoľníctva seniorov, ktorí majú veľký potenciál a dokážu mládeži veľa odovzdať. Ako skupina sú niekedy trochu prehliadaní. Určite ste často počuli o mladých dynamických kolektívoch. A čo stabilné kolektívy seniorov s obrovskou trpezlivosťou a porozumením? Takýto kolektív sa nám začal postupne zbierať v piatok v hoteli Poľana v Brusne.

Rýchlo sme identifikovali aj amaveťákov, ktorých sme videli prvýkrát. Táto „krvná skupina“ sa nezaprie a zoznamovacie aktivity tak začali pri spoločnom stole ešte pred samotným programom.

Atmosféra sústredenia

Už od začiatku bolo cítiť uvoľnenú atmosféru. Skúsení dobrovoľníci, ktorí si nepotrebujú nič dokazovať, prišli s chuťou zdieľať svoje zážitky a často dokázali situáciu odľahčiť vtipnými príhodami. Možno projekt premenujeme na Vedci bez veku, ale s humorom.

„Kedy som naposledy cítil, že to, čo robím, dáva zmysel? Pred chvíľkou,“ zaznelo od vedľajšieho stola.

Hneď nám bolo jasné, že tak skúsených mentorov by klasické prednášky skôr unavili než obohatili. Cieľom sústredenia bolo dať všetkým priestor na zdieľanie ich skúseností, aby sme v budúcnosti mohli zapojiť ešte viac seniorov.

Každý priniesol vlastný príbeh, no všetkých spájala veľká vnútorná motivácia. Najväčšou odmenou sú úspechy detí, ktoré viedli ako mentori. Stretli sme sa s prírodovedcami, vedúcimi krúžkov robotiky, elektroniky, ale najväčšie zastúpenie mali modelári z Nitry.

Týmto sa chcem poďakovať Jarovi M. a Jarovi F., ktorí nám ochotne pomohli s fotodokumentáciou počas akcie.

Vzťah seniorov a detí

Nestáva sa mi už často, že by som bol jedným z najmladších ľudí v miestnosti. Naši dobrovoľníci vravia, že medzi mladými sami omladnú. Deti sa im často zdôveria aj s vecami, ktoré by rodičom nepovedali. To je znak skutočnej dôvery.

Často ich na ulici zdravia ľudia, ktorých už nepoznajú. Pred mnohými rokmi ich ako deti viedli v krúžku a teraz sú z nich dospelí ľudia. Toto sú tie momenty zmyslu, ktoré by sme radi ponúkli aj ostatným seniorom, ktorí cítia, že majú mladým čo ponúknuť, ale nemajú kde.

Vedcom, pre ktorých je vek len číslo.

Záver a podpora projektu

Po skončení programu zdieľanie neskončilo. Debatovalo sa družne až do noci, keď sme kráčali spoločne do Brusnianky po vŕzgajúcom čerstvom snehu. Ráno sme museli auto potlačiť, aby sa pohlo zo zasneženého parkoviska. Niekedy stačí len trochu potlačiť a veci sa dajú do pohybu.

Projekt Vedci bez veku vznikol vďaka podpore Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rámci výzvy Sociálne inovácie v dobrovoľníctve pri podpore sociálneho začlenenia, ktorej sa mohli zúčastniť organizácie s akreditáciou Ministerstva vnútra SR v oblasti dobrovoľníctva.

Lukáš Procháska