08 mar Vedúca AMAVET klubu smeruje k titulu Učiteľ Slovenska
Janka Šošovičková
Učí fyziku, informatiku a technickú výchovu na Súkromnej základnej škole v Novej Dubnici, kde aj založila AMAVET klub 966 – Ing. Jana Šošovičková, PhD.
Vždy ma prihreje pri srdci, keď sa dozviem o našom amaveťákovi „z druhej ruky“. O to viac, keď ide o pozitívnu informáciu. Janku nominovali medzi TOP 30 učiteľov za rok 2021.
V rámci iniciatívy CEEV Živica a Komenského inštitútu oceňujú inšpiratívnych učiteľov základných a stredných škôl na Slovensku. Inšpiráciou je medzinárodná cena Global Teacher Prize a po vzore mnohých ďalších krajín vytvorili projekt na národnej úrovni – Global Teacher Prize Slovensko v podobe ocenenia Učiteľ Slovenska. Globálna učiteľská cena, Global Teacher Prize, predstavuje ocenenie v hodnote 1 000 000 $ pre 1 výnimočného učiteľa z celého sveta, ktorý výrazne prispel v oblasti vzdelávania za uplynulý rok.
Každého nominovaného učiteľa v TOP 30 Slovenska čaká ešte niekoľko hodnotení a stretnutí (https://ucitelslovenska.sk/o-cene/harmonogram-a-cena/), ale už teraz je neodškriepiteľné, že ich práca so žiakmi rezonuje natoľko, že sú príkladom dobrej praxe vo vzdelávaní pre svoje okolie. Cesta na vrchol svetovej ceny bude záležať od uhla pohľadu jednotlivých hodnotiteľov a my ju budeme sledovať. Ako vravia slovenskí organizátori: „Učitelia sa venujú jednému z najdôležitejších poslaní na svete. Kto mení svet a kde začína zmena? Každý učiteľ, ktorý je odovzdaný svojej práci a nevzdáva to ani napriek nastaveniu súčasného systému, by nemal váhať o tom, či sa prihlási. Nehľadáme superhrdinov, ale učiteľských nadšencov.“
Janka Šošovičková určite učiteľským nadšencom je. Presne pred rokom som s ňou urobil do nášho elektronického časopisu „rozhovor s amaveťákom“, kde ste si medzi iným mohli prečítať aj toto:
- Na Slovensku je bežné, že vzdelaním pedagógovia veľmi často odchádzajú z učiteľského povolania do iných sektorov. V Tvojom prípade je to presne naopak. Určite to chce vysvetlenie prečo?
Pôvodne som vyštudovala materiálové inžinierstvo a zostala ako asistent na katedre strojárskej metalurgie MTF STU v Bratislave, tiež som nastúpila na externé doktorandské štúdium. Možno by som tam zostala dodnes, keby sa nespojili tri veci – na fakulte sa začali diať organizačné zmeny, ktoré spustili postupný odchod kolegov, štúdium nesplnilo moje očakávania a stále viac som rozmýšľala nad tým, že by som nemala učiť na univerzite bez skúseností z praxe. Nečakane prišla ponuka z Materiálovo-technologického centra v Dubnici n/V na výskumno-vývojové miesto, rozhodla som sa vrátiť domov a nastúpiť do „fabriky“. Popritom som zostala na fakulte ako externý učiteľ na detašovanom pracovisku v Dubnici. Bola to práca snov – riešili sme havárie a výrobné problémy, aplikovaný výskum a presne toto som aj učila svojich študentov. Veci sa diali rýchlo, práca v skvelom kolektíve bola zaujímavá a nesmierne veľa ma naučila. Bola by som tam dodnes, keby sa firma divokým spôsobom nedostala do zvláštnych rúk a transformácia motivovaná finančným ziskom nového majiteľa spôsobila jej postupný zánik. Dostala som tak luxusnú možnosť ísť na materskú a porozmýšľať ako ďalej. Rozmýšľala som takmer 7 rokov a popri tom som stále externe učila na fakulte. Náhoda chcela, že na základke, ktorú navštevovala dcéra hľadali učiteľa fyziky, riaditeľka bola odvážna, ponúkla mi túto prácu a tak som sa rozhodla na chvíľu, popri úväzku na fakulte, vyskúšať učiť deti, kým si nenájdu niekoho kvalifikovaného. To bol začiatok mojej pre-kvalifikácie na učiteľa na Súkromnej ZŠ v Novej Dubnici, ktorú som nikdy neoľutovala, aj keď niekedy vo mne smúti duša výskumníka. Teší ma, že môžem sledovať ako rastú naše deti, učiť sa od nich a rozmýšľať nad tým, ako by vzdelávanie v 21. storočí malo vyzerať. Na našej škole dostávame veľký priestor na realizáciu nových prístupov k vzdelávaniu, snažíme sa čo najviac prepájať školu so životom a mojou osobnou výzvou je vpašovať do svojich hodín čo najviac zo svojej výskumníckej minulosti.
A ako túto životnú skúsenosť (rád by som napísal „múdrosť“, ale to by mi zazvonil hneď telefón od Janky, že som to „prehnal“ – aj to charakterizuje jej pragmatické myslenie) využíva v denno-dennej práci učiteľky? Pri udeľovaní TOP 30 sa vyznala: „Mojim cieľom je individualizovať vzdelávanie a rozvíjať potenciál každého dieťaťa. Často sa ukázalo, že tých spodných 30% sú veľmi šikovné deti, ktoré len doposiaľ nič neoslovilo. Snažím sa objaviť a rozvíjať ich silné stránky. Keď zažijú, že sú v nejakej oblasti úspešní, zlepší sa ich správanie, motivácia učiť sa a vzťah ku škole,“ Ako dodáva, tieto predmety sú ideálne na rozvoj kritického myslenia a praktických zručností. „Snažím sa o to cez konštruktivistický prístup, bádateľské formy vzdelávania a tvorbu projektov. Veľký dôraz kladiem na tímovú prácu“.
Janka, všetci amaveťáci Ti držíme palce v ďalšom napredovaní!!!
Ján Nemec