Zrodila sa hviezda – opäť v AMAVET-e

V decembrovom čísle AMAVET Revue sme písali o úžasnom podujatí Slovenskej akadémie vied, pri ktorom má už druhý rok tú česť byť aj AMAVET! V kongresovom centre Slovenskej akadémie vied na zámku v Smoleniciach sa v dňoch 27. – 29. novembra zišlo takmer štyridsať študentov a celkom dvadsať vedcov zo SAV. Akadémia už po štvrtýkrát zorganizovala študentskú konferenciu Mladá nádej  slovenskej vedy, ktorá pritiahla aj tento rok množstvo nadaných stredoškolákov, vybraných v súťažiach Festival vedy a techniky AMAVET a Stredoškolská odborná činnosť.

Prítomných vedcov zaujali prezentácie vedeckých projektov všetkých mladých vedátorov, ale osobitne zažiarila prezentácia Aničky Podmanickej. Nielenže ju vybrala SAV do Smoleníc, ale bude reprezentovať Slovensko, AMAVET a akadémiu na najprestížnejšej súťaži Regeneron ISEF v USA v máji 2025. Anička zvíťazila na celoštátnom finále Festivalu vedy a techniky AMAVET 2024 s ocenením „Vedecký talent SAV“. Na súťaž na východ Spojených štátov amerických do Colubusu v štáte Ohio pôjde s projektom „Grafitický karbon nitrid a nízkoteplotná plazma: nová stratégia čistenia odpadových vôd”.

V Smoleniciach sme si obaja našli čas aj na príjemný rozhovor. Začal som ho provokačne…

  • Žeby si snívala americký sen?

Pri nástupe ešte len na strednú školu pred dvomi rokom som už snívala o vysokej škole veľmi konkrétne. Prvá voľba bola Amerika! Konkrétne MIT, Massachusetts Institute of Technology.

  • Čo Ťa, ako začínajúcu stredoškoláčku, na tej škole zaujalo?

Síce je to „len“ škola, ale v praxi ju nevnímajú ako školu. Je rešpektovaná ako uznávaná vedecká inštitúcia. Už aj začínajúci študenti, prváci, nielenže dostanú možnosť robiť vedu, ale je to od nich dokonca očakávané!

  • Anička, chcela si ísť do Ameriky po skončení strednej školy, ale ty tam ideš ešte skôr!?

Medzitým som zistila, že existujú aj iné príležitosti ako ísť do Ameriky. Jednou z nich je napríklad Festival vedy a techniky AMAVET. Bolo pre mňa veľmi inšpiratívne, keď som videla stredoškolákov, ktorí sa dostali zo súťaže AMAVET-u práve na súťaž ISEF. Bola som silne motivovaná, keď som videla, že keď človek chce, tak to dokáže! Dlho som rozmýšľala aj nad konkrétnym projektom. Aby ma to bavilo, a zároveň aby to bolo zaujímavé aj pre ostatných, čo aj pomôže ľuďom. Nakoniec som rada, že sa mi to podarilo!

  • Zopakujem, že projekt rieši ekologickú, strategickú otázku, ako ešte bezpečnejšie a kvalitnejšie čistiť odpadové vody. Dokonca jeden z vedcov SAV Ti v diskusii o projekte tu v Smoleniciach položil dôležitú otázku, či máš na výsledky projektu aj podaný patent na vynález. Zatiaľ si sa len usmiala, ale…! Uvidíme po návrate z Ameriky v máji… vrátim sa k Tvojmu začiatku. Ako si sa dozvedela o AMAVET-e?

Začala som s dobrovoľníctvom. Absolvovala som v AMAVET-e akreditované školenie „Zvedaví vedci“. Neskôr som bola aj animátorkou na letnom tábore AMAVET-u „Zvedaví vedci“. Následne som aj pomáhala ako dobrovoľníčka na jednom z ročníkov finále Festival vedy a techniky AMAVET. Zažila som tam úžasnú atmosféru. Rok nato som sa aj ja zúčastnila na krajskom kole FVAT, odkiaľ som aj postúpila na celoslovenské finále, ale pre chorobu som sa ho nemohla zúčastniť… To ma však neodradilo a začala som pracovať ešte na dokonalejšom projekte, s ktorým som nakoniec teraz aj zvíťazila a postúpila do Ameriky na súťaž ISEF.

  • Od tvojho víťazného Festivalu AMAVET uplynulo len niekoľko dní a už si prišla sem do Smoleníc. Máš pocit, že si pri prezentácii pred akademikmi, vedcami SAV urobila nejaké zmeny?

Určite som urobila zmeny, aspoň v tom mojom „inventári“. Aj diskusia bola pre mňa veľmi osožná. Rozhodne mám nejaké nové nápady. Interakcie so skúsenými vedcami mi dali veľa nových myšlienok. Napríklad aj perspektíva, čo by sa dalo stihnúť a zdokonaliť ešte pred odchodom na svetovú súťaž v máji.

  • Ako celkovo hodnotíš trojdňový pobyt tu v Smoleniciach?

Je tu úžasná atmosféra, ktorú znásobuje krásne prostredie zámku. Avšak, to, čo z tejto akcie robí príjemný pobyt, sú najmä ľudia, vedci zo Slovenskej akadémie vied!

  • Anička, keď som sa s Tebou začal zhovárať, mal som pocit snového dievčatka, a chcel som nazvať aj náš rozhovor „americký sen“… Ale počas rozhovoru som pochopil tú hĺbku Tvojich myšlienok. Vnímam Ťa ako veľmi pragmaticky premýšľajúcu mladú slečnu, ktorá chce, vníma svoje okolie, reaguje a rozhoduje sa na základe argumentov a dôkazov! A o tom je aj veda. Držím Ti palce, nech nielenže ideš za svojim snom, ale nech sa Ti z neho splní v realite života a v práci čo najviac!

Za úprimný rozhovor poďakoval Aničke Ján Nemec.